Paul Gauguin – Alone. Otahi 1893, http://art-gauguin.com
Prišla som, videla som a odporúčam. Film Gauguin je skutočne film o Gauguinovi, aj keď viac romantický ako autobiografický. Nemám ambíciu to tvorcom zazlievať, pretože jedna z tvárí Paula Gauguina bola zraniteľná až detsky naivná. Napriek drobným nezrovnalostiam podstatné zaznelo. Napríklad aj to, akým bojovníkom bol. Manetovské „Umelec musí umeniu podriadiť všetko,“ si Gauguin naozaj zobral za svoje a podriadil tomu svoj život. Tam, kde iní váhali, on pridával plyn. Túžil byť jedinečný, robil veci nevšedne. Neuznával bezhlavé kopírovanie.
Eugene Henri Paul Gauguin netrpel schizofréniou, no prebývali v ňom dve osobnosti. Chlapec, ktorý musel odísť z tropického raja a celý život sa márne snažil o návrat do hrejivého lona. Či už prírody, či lona ženy-matky. Túto polohu film veľmi pekne a decentne vykresľuje. Dopomáha tomu aj výborný výkon Vincenta Cassela, ktorý prirodzene vyžaruje charizmu zlomeného aristokrata. Odhliadnuc od záberov z profilu, v ktorých akoby bol vystrihnutý z Gauguinových autoportrétov. Radi by ste videli i druhú, odvrátenú stranu Gauguinovej osobnosti?
Smola. Nie v tomto filme. Žiadne pitky, orgie či potýčky s políciou, žiadny zo skutočných dôvodov, pre ktoré z Tahiti prvýkrát odišiel. Ani krásnej Tehure by ste nehádali štrnásť rokov, keď ju ako svoju družku odvádzal od rodiny.
Paul Gauguin – Alone. Otahi 1893, http://art-gauguin.com
Gauguin je rozhodne jedným z umelcov, ktorí polarizujú. Ak ho chcete vnímať naplno, musíte ho brať so všetkým. To je však výzva pre pokročilých. Tvorcovia svoj názor vyjadrili pomerne jasne. Ja osobne film s Vincentom Casselom, ako prvú intenzívnejšiu skúsenosť s Gauguinom, môžem iba vrele odporučiť.