Vincent van Gogh Paul_Gauguin

Do pekla! Neexistuje, aby Vincent nevedel viac! Už ma tá jeho lojalita pekne serie!

Zdá sa ti nepochopiteľná? Vidíš, aj také priateľstvá sa môžu zrodiť. Tichá dohoda medzi Vincentom van Goghom a Paulom Gauguinom takmer zrkadlila vzťah Boha k hriešnikovi.

Vieme, akú podobu malo to Kainovo znamenie?!

Interpretácie sú rôzne.

Ako inak…

Asi najčastejšie sa uvádza, že Boh označil Kaina ohnivým krížom na čele alebo tiež rohom vyrastajúcim z hlavy.

Vážne? Kríž alebo roh? Akoby to bolo jedno a to isté?! Nemohli to napísať jednoznačne?

Tak vieš, biblia nie je kuchárska kniha.

Rozhodne by to bolo praktickejšie. Čo my s tým? Čisto náhodou neexistujú nejaké Gauguinove malovánky, ktoré by tomu odpovedali? opýtal z časti so záujmom, no mrzutosť v hlase sa nedala prehliadnuť. Dávida sa začínal pomaly nudiť. Jeho nepokojné ja si žiadalo akciu.

Nechaj ma premýšľať. Možno by sa niečo našlo v zbierke Noa Noa. Nespomína sa síce príliš často, ale existuje istá hlava s rohmi, ktorá Gauguina fascinovala natoľko, že jej podobu zakomponoval do svojich neskorších diel. Bolo to síce len niekoľko náčrtov pre drevoryt a pár kresieb, ale… Áno, to by mohlo byť ono. Kým sa Eli usilovne prehrabovala knihami, Dávid si nalial a skúšal nájsť polohu na nepohodlnom gauči.

Dokelu! Vidím to, ako teraz pred sebou. Figurovali pod názvom Tahiťanka so zlým duchom v jednom z týchto katalógov, ale v ktorom?! nevedela si spomenúť.

Pružiny starého gauča postavili Dávida späť na nohy. Neviem, čo všetko sa dialo na tomto kuse nábytku, ale keď sme pri tých zlý duchoch… Počuj, aké rukopisy to vlastne spomínal?

Kto? Gauguin?

Ale čoby! Ten profesor na chodbe.

Aha, a na to si si spomenul až teraz?

No áno, keď ťa tu furt niekto balí, ťažko sa sústrediť.

Ešteže na mňa dávaš pozor. Dávidova žiarlivosť jej už pripadala vtipná. Pamätáš si na list „Dear Boss“ od Jack Rozparovača?

Asi veľmi nie. Čo v Dávidovom preklade znamenalo, ani náhodou.

Bol to list, v ktorom sa autor prvýkrát podpísal ako Jack Rozparovač (Jack the Ripper). Listov, v ktorých sa pisateľ vydával za hrôzostrašného predátora londýnskych ulíc prichádzalo do novín, alebo priamo na adresu polície neúrekom. Väčšinou sa jednalo o podvrh. Niekoľko z nich však stojí za pozornosť. Zvlášť tento, pretože v ňom dotyčný sľubuje, že vo svojej beštiálnej práci plánuje pokračovať a nasledujúcej obeti odreže časť ucha. List bol písaný koncom septembra 1888 a pár dní na to sa udiala dvojnásobná vražda. Bol písaný červený atramentom. Vážne si nepamätáš? Bavili sme sa o tom na hojdačkách v parku…

Uf. Na list si nespomínam, ale je možné, že mi ho ten exorcizmus čerstvým vzduchom úplne vymazal z pamäte. A profesor s tým má čo?

Venuje sa grafológii, tak som ho poprosila o názor.

Spravil nejaký rozbor alebo?

Ponúkla som mu na porovnanie list Dear Boss a Gauguinov rukopis. Dlho som nemohla nájsť nikoho, komu by som dôverovala, tak som začala študovať grafológiu sama. Prihlásila som sa na kurz a tam sme sa stretli. Dva názory sú vždy lepšie ako jeden.

Nato, ako podozrievavo sa správaš k ľuďom, celkom odvážny pokus. Veríš mu?

Niekomu by som mala.

Lepší dôvod by sa nenašiel? Podľa mňa to má v kancli, iba sa tváril, že nie, aby si za ním prišla sama.

Nebuď paranoidný!

A ty naivná. Hovorím ti, určite to má u seba. Stavíme sa?

Neblázni! Aj keby, určite sa tam nejdem vlámať!

Dávid vyšiel na chodbu, aby skontroloval či sa v niektorej z miestností svieti. Ak má rovnaký zámok ako na týchto dverách, ani nebudeme musieť. To v pohode otvorím aj spinkou.

Dávid! Neblázni! stuhla jej krv žilách, keď videla, že to myslí vážne. No čím intenzívnejší bol jej odpor, tým rástla jeho chuť k nekalej činnosti.

Z toho bude prúser! zašepkala cupitajúc za Dávidom.

Neboj! Nejdeme kradnúť. Len sa presvedčíme či pán profesor neklame. Dávid niekoľkými pohybmi nekompromisne odomkol zámok.

Ani sa nejdem pýtať odkiaľ vieš odmykať dvere zatváracím špendlíkom…

Správne!

Kriste! Neviem, na čo sa vôbec trápime s nejakými seminárkami, keď za toto nás rovno vyhodia zo školy!

Pokoj! Ak niekto príde, povieme, že sme cítili dym.

Tu nikto nefajčí.

To máš jedno, tak tiekla voda… Dávid svietil do priestoru mobilom. Poď! Nestrácajme čas. Kde začneme?

Prezrime písací stôl. navrhla vystresovane. S tým dymom to nebol zlý nápad. Mohlo by predsa dôjsť ku skratu…

Už sa na to vykašli. Radšej mi povedz, čo hľadáme.

Dávala som mu to v takom obale s kvetinkami, aby to niekde len tak nezaložil medzi ostatné práce.

Myslíš tento? Dávid vytiahol obal z prvého šuplíka.

Áno, to je ono!

Tak sa pozrieme, ako pán profesor pokročil… Vo vnútri sa okrem pôvodných dokumentov nachádzali aj poznámky napísané na samostatných hárkoch papiera.

Čo robíš? opýtala sa, keď Dávid rozkladal listy po stole.

Čo asi? Chystám sa to odfotiť.

Povedali sme, že nebudeme nič brať.

A berieme?

Duševné vlastníctvo ti asi nič nehovorí?! Čo je?! Prečo sa na mňa tak pozeráš?

Foter ti sprosto klame do očí a ty chceš ostať férová? Prosím ťa! Si k nemu lojálna ako Vincent ku Gauguinovi.

To, že je neúprimný ešte neznamená, že ja budem rovnaká. Nepozeraj tak, nemám v zadku strčenú svätožiaru. Aj tak skončíme v pekle, minimálne disciplinárku máme istú!

Keď v pekle, ale spolu! Inštitút verejného raja si celkom dobre neviem predstaviť. Dávid svoje fantázie radšej nerozvíjal. Nebola na to vhodná situácia ani miesto. Dôsledne po sebe upratali a potichu sa vytratili z miestnosti.

Nezamkneme? opýtala sa pri odchode.

Mám rád tvoj humor. Poď radšej si dáme pohárik. prehodil cestou a objal ju okolo ramien, aby ju konečne trochu upokojil.

Kým si pripijeme, rada by som sa vedela či to vôbec stálo za tú námahu.

Určite áno. Buď trochu pozitívna. Ale bol to celkom slušný adrenalín, čo povieš? Dávid jej podal telefón, aby sa mohla pozrieť na spoločný úlovok.

Fuj, ani mi nehovor!

Druhýkrát ti to už ani nepríde.

Ďakujem pekne. Nikdy viac!

Tak ako? Vieš z toho niečo vyčítať?

Neviem. Je to strašne maličké. Pretiahnime to do počítača, ledva na to vidím.

Lepšie?

Nevyzerá to zle. Popisuje komplexné dojmové znaky. Písmový obraz, formu, stupeň fixácie…

Čo z toho vyplýva?

Ty chceš asi rovno výsledok?

Rád by som. Predkladám ale, že to nebude také jednoduché. vycítil z jej hlasu.

Nechcem ťa unudiť k smrti. Prejdem si to v pokoji celé a ak bude niečo zaujímavé, dám ti vedieť.

Nie, v pohode. Aspoň sa niečo nové naučím.

Grafológia býva označovaná za psychológiu písma. Ručné písmo ako kľukatá krivka poskytuje informácie o činnosti mozgu, našom charaktere, psychickom rozpoložení ale i nálade. Niektorí odborníci nazývajú rukopis mozgopisom. Sú znaky, ktoré autor vytvára výhradne vedomou činnosťou. Nás však budú zaujímať skôr tie, ktoré vznikajú nevedomky.

Jasné, ak chcel klamať, robil to vedome. Klamať je síce jednoduché, no udržať klamstvo, dá poriadne zabrať. Ak ide o niečo zásadné, musíš investovať maximálnu energiu a pozornosť inak sa ti to zrúti.

A podvedomie predstavuje ešte vyšší level. To nemáš pod kontrolou vôbec. Je vôľou neovládateľné.

To by mohlo byť jeho Achilovou pätou. Ani frajer, akým bol Gauguin, nebol pánom svojho nevedomia.

Áno, na tom by sme ho mohli dostať, za predpokladu, že to bol skutočne on.

Tak načo čakáme?

(koniec 1. časti)

© Elena Petrová

ISBN    978-80-570-4961-6