Paula Gauguina obdivoval aj Štefánik

Niečo málo k  výročiu dňa, kedy Paul Gauguin definitívne našiel svoj vysnívaný eden.

Milan Rastislav Štefánik bol nielen politikom, astronómom, ale aj náruživý cestovateľom a obdivovateľom umenia. Zaujímal sa tiež o fotografovanie či etnografiu.

Písal sa rok 1911, kedy si Milan Rastislav Štefánik odvážal z Tahiti vzácne artefakty Paula Gauguina. Drevené štočky, veľký drevený reliéf s figurálnou kompozíciou, dózu vydlabanú z kmeňa stromu a pár drevorezov či drevorytov. Len vďaka nemu má Slovensko aspoň zlomok z Gauguinovej tvorby. Štočky, ktoré sú dnes majetkom Národnej galérie v Prahe, poslúžili na výrobu novotlačí umiestnených v niekoľkých slovenských múzeách a galériách. (SNG, Slovenské národné múzeum v Martine, Šarišská galéria v Prešove)

Výpravu do Tichomoria realizoval Štefánik pod záštitou francúzskej vlády. Na Tahiti sa prvýkrát dostal v apríli 1910. Počas desiatich mesiacov tam vybudoval jednoduchú hvezdáreň, niekoľko meteorologických stanovíšť a telegrafickú stanicu. Počas chvíľ voľna, kedy jeho zrak nespočíval na hviezdnej oblohe, obdivoval krásu ostrova a domorodých žien. Podobne ako len pár rokov pred ním Paul Gauguin. Možno práve pod vplyvom excentrického postimpresionistu sa Štefánik odhodlal k prvému aktu v dejinách československej fotografie.

M.R.Štefánik – Akt, 1910

Na Tahiti, na miesta kde prebýval Gauguin, dorazil sedem rokov po umelcovej smrti (8. 5. 1903).

Aj keď drvivá väčšina diel bola preč, Štefánik bol až zázračne úspešný pri hľadaní zabudnutých umeleckých artefaktov. Podarilo sa mu získať niekoľko zvyškov plastík, štočkov, drevorezieb a drevorytov a len vďaka nemu má Slovenská republika vo svojich galériách aspoň niekoľko Gauguinových diel.

Paul Gauguin, drevorez Te Arii Vahine

V roku 2006 usporiadala Slovenská národná galéria výstavu Gauguinových artefaktov, ktoré sa dostali do depozitára viacerých slovenských galérií práve vďaka M. R. Štefánikovi. Výstava s názvom –ŠTEFÁNIK, GAUGUIN A TAHITI – sa konala v Bratislave v priestoroch Pálfyho paláca.

Tahiti Štefánika očarilo natoľko, že sa tu plánoval usadiť. Jeho fascinácia týmto prostredím bola však tak veľká, že mala vplyv aj na ďalších jeho krajanov. Usadiť sa tu túžil aj spisovateľ Jan Havlasa. Ako však vyplýva z jeho cestovateľského denníka, po pozorovaní Halleyovej kométy a úplného zatmenia Slnka francúzska vláda poslala Štefánika na misiu do Južnej Ameriky.

Paul Gauguin, Oviri, 1894

Koncom roka 1894 sa Paul Gauguin vrátil k tvorbe keramiky v štúdiu Ernsta Chapleta. To bol okamih, kedy sa zrodila Oviri. Oviri – tahitský výraz pre divocha, Gauguinovo alterego. Dokonale zhmotňovala drsnú, primitívnu bytosť, ktorú chcel prezentovať.

„Je to jedinečné dielo, ktoré nevyšlo spod rúk zatiaľ žiadneho keramikára.“ nadšene popisoval v liste Vollardovi, obchodníka s umením.

Gauguin si určitú dobu veľmi prial, aby sa Oviri stala jeho náhrobným kameňom. Nestalo sa tak. Od tohto rozhodnutia pozvoľne upustil sám, no celý čas veril v jej posolstvo a cenu.

Oviri je nositeľkou viacerých až protichodných významov. Napriek drsnosti výjavu badať i nežné prvky patriace romantickej stránke Gauguina. Oviri ako symbol ženskosti, materstva, ktorá však zároveň stelesňuje ženu ako ničiteľku. Ach áno, rozhodne to musela byť opäť žena.

Tak veľmi si prial, aby publikum prejavilo úprimnú snahu o pochopenie. A aj prejavilo. Už krátko po jeho smrti sa snaha porozumieť prelieva do nových výtvarných štýlov.

Paul Gauguin výrazným spôsobom ovplyvnil hlavné umelecké smery 20. storočia.

Či už to boli priami nasledovatelia jeho syntetického symbolizmu, skupina Nabis, alebo fauvisti pod vedením Henri Mattissa, ktorých Gauguin upútal svojím farebným riešením. Paul Gaguin je označovaný za kľúčovú postavu francúzskej secesie. A rozhodne nie preto, že určitý čas zdieľal ateliér s Alfonzom Muchom v Paríži. Výrazné asymetrické, plošné dekoratívne kompozície, zdôrazňujú obrysové línie cloisonizmu. Odkazy na japonské drevoryty a hudobne zamerané teórie na kombináciu farieb poskytujú solídne základy pre vznik secesného štýlu.

Je tiež považovaný za jeden z východiskových bodov nemeckého expresionizmu.

V neposlednej rade je to Pablo Picasso, ktorý objavil dielo Paula Gauguina na prvej retrospektívnej výstave po umelcovej smrti. Na Salóne nezávislých v roku 1906 ho očarila keramická plastika Oviri.  Práve pod vplyvom Oviri vytvoril Pablo Picasso prvú maľbu kubizmu – Avignonské slečny (1907)

Kapitola 12: Kult ohavnosti a Vincentovo ucho

30.07.2023

Na nás! zopakoval Dávid nekompromisne. Eli nevzdorovala. Môžeme sa vrátiť k tomu Streetu, ak máš chuť. Teraz?! odpovedal prekvapene. Neuzavreli sme už túto tému náhodou? Nemyslím. Ale keď nie je záujem… To som nepovedal. Nie som žiadny gurmán umenia, ale napríklad Banksyho mám rád.“ pokračoval zmierlivo. „Vybavuje sa mi myšlienka z Haringových denníkov. Sin [...]

Kapitola 23: Boh, diabol a ja

26.07.2023

Musíš uznať, že toto je čistý satan. Páni, k tomu si sa ako dopracoval? Zazrel som náhodou pri honbe na Horúčavu. Skvelé! Presne tieto som hľadala. Vidíš, stačilo si počkať. Gauguinove metamorfózy. Katalóg výstavy Múzea moderného umenia v New Yorku. Je tu všetko! Davidov nález odmenila nečakane letmým bozkom na líce. No teda?! Čím som si zaslúžil. [...]

Kapitola 11: Zatúlaný frajer

26.07.2023

Nezbedné lúče slnka šteklili Eli na nose. V Dávidových perinách sa jej spalo ako na obláčiku. Cez pootvorené okno prenikol z ulice odporný hrmot. Ranná romantika bola náhle narušená odvozom komunálneho odpadu. Au! Fajnový budíček. Hovor mi o tom. Koľko je vlastne hodín? Dávidovi klesla hlava späť do perín. Eli sa pokúsila rukou našmátrať mobil. Zakrátko si [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 15
Celková čítanosť: 61002x
Priemerná čítanosť článkov: 4067x

Autor blogu