Internátna chodba v piatok ráno. Ani nevieš čí si, ani nevieš či tam chceš byť. Ale chceš byť doma? Chcelo by to pivo alebo ionťák, aby si v tom tichu naladil zvuk. A náhle ťa tá čudná zenovská atmosféra dostane. Harmónia ticha určená pre meditáciu alebo ranný sex prebúdza čakry. Tí, čo nevyspávajú opicu, obracajú mleté mäso na rozpálenej platni rýchleho občerstvenia, aby večer bolo opäť za čo piť. Iste, nájde sa i hŕstka statočných, ktorí sa z vlastnej vôle, no zväčša z vôle dekanského termínu, oddávajú štúdiu. Čudná hodina desiata. Na obed priskoro, smetiarom takmer padla. Aróma instantnej kávy, ťažký horkastý odor s jemnou koncovkou nevetranej pivnice, predierala sa prostredím. Po chodbe ktosi kráčal. Svižné kroky akoby miestami zneistili. Zastavili sa pred pootvorenými dverami jednej z izieb. Dievčenská hlava opatrne nazrela dovnútra. Dávid zakláňajúc sa na stoličke znudene hádzal šípky do mapy Londýna.
Vyberáš ďalšiu obeť? preniklo do ticha. Prišla Eli.
Ale?! Čo ty tu? z nečakanej návštevy takmer stratil rovnováhu. Gravitácia si však milosrdne privrela oči, a tak ego, stolička i kosti ostali bez škrabancov.
Prepáč, Peťo si zabudol prezentáciu. prezradila v krátkosti dôvod návštevy. Nezdržiavala sa rozhovorom len rýchlo blúdila očami po úhľadných komínoch skrípt, kým na jednom nezbadala, čo hľadala. Modrý USB kľúč vložila do vrecka a zberala sa na odchod. Letmo sa otočila k Dávidovi na pozdrav. Z jeho reakcie však ostala prekvapená. Uprene na ňu pozeral. Paralyzovaná jeho pohľadom ostala na chvíľu stáť medzi dverami. Ako ti to ide s tým Rozparovačom? opýtala sa, keď precitla.
V pohode, celkom to zvládam. dodal akoby nič vyťahujúc šípku z mapy Londýna, ktorá nechtiac skončila v Temži. Tuším máme spoločného informátora. Spomínal, že si robila nejakú prácu o masových vrahoch či?
Sériových. Bol to taký dobrovoľný projekt, ktorý sa pretavil do ročníkovej práce. Mimochodom, keď sa chystáš zostavovať profil, máš k tomu aspoň nejakú použiteľnú literatúru?
Zatiaľ ani veľmi nie.
Môžem ti požičať Psychológiu sériových vrahov od Drbohlava.
Budem rád. Dávid siahol po škatuľke cigariet a podišiel k oknu.
Dohodnuté. Donesiem, alebo pošlem. Rukou si skontrolovala obsah zadného vrecka. Musím bežať! zaznelo namiesto pozdravu. Skôr ako prievan stačil pribuchnúť dvere, ozvalo sa jemné, nepatrné cinknutie. Prívesok v tvare labute odpadol z jej náramku. Dávid ho bez slova zodvihol a položil na Petrov stôl. Spravil pár krokov smerom k oknu, aby ho zatvoril, no zrazu sa inštinktívne otočil a zamieril späť. Schmatol prívesok do dlane a pevne ju zovrel.
Po jej odchode sa nedokázal na nič sústrediť. Iba chaoticky pobiehal po miestnosti. Trajektória jeho pohybu pripomínala muchu uväznenú v zápalkovej škatuli. Bezmocne narážal do stien a občas si pre seba čosi zamrmlal. Chvíľu sedel, chvíľu kontroloval zásobu práškovej kávy, ktorú nepil a vlastne ani nevedel, komu patrí. Chvíľu pozoroval strop ležiac na posteli. To všetko s pevne zovretou dlaňou.
V snahe pohnúť sa z mŕtveho bodu, neostávalo nič iné iba prekročiť svoj prah, a tým aj prah univerzitnej knižnice. Spočiatku to vyzeralo sľubne. Inštinkt lovca nesklamal. Aj keď knižničný systém nespolupracoval rovnako ochotne ako pripité prváčky, podarilo sa mu získať pár nádejne vyzerajúcich titulov. Spokojný s výberom sa horlivo začítal ignorujúc všetko navôkol. Nastal jedinečný okamih, kedy krivky písmen vytesnili všetky ostatné a že sa ich okolo neho nemihlo málo. Lovecká sezóna bola odložená. S realitou ho spájal len knižničný regál, o ktorý sa opieral. Netušiac aké pútavé môžu byť historické dáta sa nevedel odtrhnúť od kníh. Stephen Inwood vzbudzoval veľké očakávania, ktoré ešte znásobil Pierre Dufour zväzkom Dejiny prostitúcie Veľkej Británie a Slovanov. A tak sa Dávid dozvedel o obnovovaní panenských blán, o detských kupliaroch a ďalších zvrátenostiach, ktoré sa udomácnili na pôde Londýna ešte pred príchodom Jacka Rozparovača. Medzi riadkami sa sám seba pýtal, ako bolo vôbec možné otriasť morálkou ľudí žijúcich denne v takomto prostredí a vyburcovať dav do masovej hystérie. Hodinová ručička postupne ukrajovala z Dávidovej eufórie. Napriek fascinujúcim zisteniam s výsledkom nebol vôbec spokojný. Nepomohlo ani odhodlanie vydržať do záverečnej. Zázrak sa nekonal. Z toho, čo získal, by sotva zlepil úvod. Odchádzal bez nálady a bez výrazného posunu.
Deprimovaný zvažoval kúpu destilátu, keď ho cestou čosi vyrušilo. Inštinktívne zastal pri plote polorozpadnutého domu. V okne sa svietilo. Záhradu okupovali zhrdzavené vraky áut. Vo vnútri jedného z nich sedel pes. Kríženec vlčiaka s rotvajlerom na prednom sedadle sústredene hľadel dopredu. Vyzeral ako divák v autokine. Dekadentný výjav neubral nič z majestátnosti zvieraťa. Aké IQ má asi pes? prebleslo Dávidovi hlavou. Aj ten by tú seminárku prehryzol skôr…
Na intrák dorazil s pravým študijným odhodlaním, dvoma fľašami Jacka Danielsa. No osud bol k Dávidovi opäť prívetivý. Pred dverami ho čakala návšteva.
Ale dobrý večer. Mám déja vu? Nevideli sme sa dnes náhodou? Asi ťa sklamem, ale Peter už odišiel.
Idem za tebou. odpovedala Eli a prisunula veľký cestovný kufor. Doniesla som ti pár poznámok.
To je náhoda. Vidíš, tiež práve idem z knižnice.
Fíha! A čože, knihy v pevnom skupenstve už nemali? Do rozhovoru sa nechcene zamiešal tekutý arzenál v Dávidových rukách.
Pravda, mohol som sa na to aj vykašľať a ísť rovno chlastať. odpovedal zlomený nezdarom.
Nikdy nevieš. Muselo tam na teba niečo užitočné vypadnúť. nenechala sa odradiť a zaujímala sa ďalej.
Chcel som spoznať prostredie viktoriánskeho Londýna. Vytvoriť si obraz o situácii, pomeroch, načerpať trochu faktov, od ktorých by sa dalo odraziť. Hlavne som sa chcel odpútať od toho krvavého teátra, ktoré mám stále pred očami.
Myslíš vraždu Mary Jane Kellyovej?
Áno, ale nechcem zdržiavať, ak sa ponáhľaš. Vidím, že cestuješ.
V pohode, mám dva panáky čas.
Problém je, že sa neviem pohnúť z miesta. Všetky vraždy boli spáchané v Londýne, vo štvrti Whitechapel. Ale tam sa toho dialo toľko, že Rozparovač mohol byť ich najmenším problémom.
Že si ty čítal dejiny prostitúcie?
Čože? Také existuje? Mne stačila aj História Londýna od pána Inwooda. potmehúdsky zatajil zdroj.
Tiež dobrý výber.
Čo teda môžem použiť z toho marazmu? Vraždilo sa tam ako na bežiacom páse. Prostitútky tam mohol kuchať ktokoľvek. Aj nejaký nadržaný sused…
Odkiaľ si zobral nadržaného suseda? opýtala sa pobavene.
Neviem. Dedukcia? Za štetkami sa asi nechodí po predpoveď počasia. V každom prípade to musel byť niekto domáci, kto to tam poznal.
Dobre. Základná otázka – čítal si súdne správy k jednotlivým prípadom? Našla sa tam niekde zmienka o tom, že s nimi vrah súložil?
K tým som sa ešte akosi nedostal.
Musíš sa opierať o fakty, hlavne na začiatku, inak sa v tom rýchlo stratíš.
Práve preto som začal s tými historickými dátami.
Fajn, je dôležité poznať súvislosti. Veci na seba nadväzujú, no je tu veľké riziko unáhlených záverov. Najskôr si určite prečítaj súdne správy plus záznamy z vyšetrovania. Tam sú informácie, ktoré potrebuješ.
Aha. Tak to bude problém. Zatiaľ som nenašiel nič použiteľné. Na nete boli len útržky a dosť pochybujem o zdrojoch.
S tým by som ti vedela pomôcť. Naleješ mi konečne? ozvala sa nedočkavo. Kým sa Dávid venoval hľadaniu čistého skla, Eli postupne povyťahovala z kufra hrubé štósy papierov. Aspoň som sa s tým netrepala zbytočne.
Wow! neutajil svoje prekvapenie. Teda, čo ja by som bez teba robil? položil poháre na stôl a nalial.
No čo? Veselo by si si žil svoj bezstarostný život ďalej.
Možno ma už nebaví.
Tomu predsa ani sám neveríš. Usporiadaný život a ty?
Nepasuje?
Asi ako sushi ku klobáse.
Ku klobáse ide predsa všetko.
Ty si skôr wasabi.
Čože? Taký ostrý?
Nie, zelený… Až z teba slzia oči.
Snáď som ťa nerozplakal. To by ma mrzelo.
Neodpovedala.
Vieš, že wasabi je vlastne chren? Zelený chren z Japonska. Citlivé miesto sa nepodarilo premostiť ani kulinárskou vsuvkou. Eli sa držala, nechcela dať na sebe nič poznať. Dobre, myslím, že materiálov máš nateraz dosť. Pokojne sa do toho pusti. Keby niečo, daj vedieť. Obrátila do seba obsah pohárika a zberala sa preč…
Eli! vyslovil jej meno naliehavo ako magickú formulu, ktorá ju mala udržať v miestnosti. Nezabralo. Skúsil to teda znova: Nemal by som sa zamerať na niečo konkrétne?
Nepodceňuj silu detailu. Napríklad osobné údaje obetí. Koľko mali rokov, ako vyzerali, čo mali spoločné… Pozri sa na prípad očami detektíva.
Mám sa zahrať na Sherlocka? Myslíš, že to zvládnem?
Isteže. Stačí správne určiť typ vraha. Tvoja priorita je profil. Neskôr sa môžeš pokúsiť odhadnúť jeho motív. Čo ho k vraždám viedlo, prípadne čo nimi chcel vyjadriť. Začni jednoduchou otázkou: Kto bol Jack Rozparovač?
Jednoduchou? Ty si výborná! Informácií je predsa kvantum. Knihy, filmy, web… pokúsil sa rozprúdiť debatu.
Myslíš na niečo konkrétne?
Ja?! Ty si odborník.
Netvrdila by som. Sám si to pomenoval správne. Informácii je kvantum. Tvojou prvoradou úlohou je rozlíšiť fakty od fabulácií. A to ide najlepšie na základe zdroja.
Čiže Jančiho Deppa ˈZ peklaˈ môžem rovno vyškrtnúť?
Myslím, že určite. To si môžeš rovno pozrieť Pirátov z Karibiku.
Čo majú Piráti z Karibiku s Rozparovačom? zahral nechápavého.
Asi toľko čo film Z pekla. Veď, koľko faktov potrebuješ na výrobu kasového trháku? Zábavný priemysel je postavený na fikcii a je to v poriadku. Ak niekomu záleží na serióznych informáciách, nech si pozrie dokument, alebo prečíta odbornú literatúru. Internet je väčší problém. Tam nájdeš všetko a nič. Človek musí byť zvlášť obozretný, po akých stránkach surfuje. Kto je autor obsahu a či tam jeho meno vôbec figuruje. V spleti informácií je najlepší identifikátor zdroj. Téma Rozparovač stále generuje čísla. Preto sa občas aj tlačovým agentúram podarí šíriť hlúposť. Koniec koncov z Jacka Rozparovača by sa nikdy nestala taká kauza, ak by tomu nepomohli médiá.
To mi vysvetli!
Potešená Dávidovým záujmom pokračovala ďalej: Už koncom devätnásteho storočia sa medzi nimi vytvoril krásny symbiotický vzťah. On im pomohol k masívnemu predaju a oni jemu k nesmrteľnosti.
Takže, Jack Rozparovač ako krstný otec bulváru? Televízia vtedy ešte asi nefungovala? Aké médiá boli v tom čase v kurze? opýtal sa, zatiaľ čo jej dolial do prázdneho pohára.
O televízií mohli ešte len snívať. Aj noviny boli len v plienkach. V tom čase sa v Londýne darilo najmä nízkonákladovým. Pár stránkovým plátkom s palcovými titulkami a minimom textu. To, čo dominovalo, bola reklama.
Takže predsa len bulvár.
Prikývla. Top témy devätnásteho storočia boli rovnaké ako dnes: krimi, škandály, politika. Rozparovač im ideálne zapadol do portfólia. Vražedná celebrita. Záhadný ´Jack the Ripper´ sa zo dňa na deň stal správou číslo jedna. Hovorilo sa o ňom všade. V preplnených putikách, na trhovisku, ale aj v nóbl salónoch s koňakom v ruke. Eli usrkla z pohára. Osadenstvu z vyšších kruhov však nestačila iba zábava „per huba,“ chceli sa aktívne pričiniť o dolapenie vyhláseného hrdloreza. Tajuplný vrah vyvolal medzi miestnou smotánkou nepatričné nadšenie. Predstava, že ho chytia, pre nich znamenala viac rozkoš ako hrozbu. Rozparovač ich doslova fascinoval. Našli sa takí, ktorí neváhali riskovať život a pokúšali sa o pátranie na vlastnú päsť. Nezdravý zápal im nedovoľoval vnímať reálne riziko. Oddávajúc sa svojej nekonečnej naivite, vydávali sa samozvaní detektívi priamo na miesta, kde boli nájdené telá obetí. Donkichotské nájazdy mocneli. Často sa stávalo, že z policajného vyšetrovania unikli prísne tajné informácie. Verejnosť prepierala všemožné verzie o jeho pôvode, výzore, o dôvodoch, pre ktoré vraždil. Obludné fámy generovali podozrenia, emócie masírovali Londýn, no dôkazy neexistovali takmer žiadne. V určitom okamihu nastala absurdná situácia, kedy nikto nevedel nič, no zároveň všetci vedeli všetko. Tak to už býva. Keď chýbajú základné informácie, rýchlo sa vytvorí priestor pre špekulantov, ktorí daný stav využijú pre vlastný prospech. Ideálne podhubie pre šírenie bludov, kde pravda dostávala na frak. Vznikali tak rôzne účelové teórie, ktoré sa síce tvárili veľmi sugestívne, no iba odrážali napätie v spoločnosti. Mnohým bola identita Jacka Rozparovača úprimne ukradnutá, no nenechali si uniknúť príležitosť ukázať na niekoho prstom. Podozrivými sa tak stávali najmä nepohodlní ľudia.
Už len čakám, kedy sa vytiahne židovská otázka. neodpustil si Dávid.
Tí boli na rade prví. Jedna zo zaručených informácii, hovorila o tom, že aj keď je síce identita tajomného páchateľa stále neznáma, určite sa jedná o židovského remeselníka, ktorý po nociach číha v uliciach Whitechapelu na svoje obete. V antisemitských a xenofóbnych vyjadreniach sa predbiehali denník the Star s konkurenčným The Pall Mall Gazette. Ten zas uvádzal, že krvilačným vrahom je tajomný muž so zlovestným výrazom v tvári, uhrančivými, blýskavými očami a samozrejme, istotne je to Žid. Alebo aspoň niekto s výraznými črtami hebrejského typu.
A čo policajti? Tí museli byť asi dosť nasraní, keď sa im dôkazový materiál strácal pod rukami.
Nuž, ak by snahy polície boli priamoúmerné snahe novinárov, Rozparovač by zrejme nemal žiadnu šancu. Skutočnosť však mala úplne inú podobu. Násilnosti a kriminalita boli každodennou súčasťou. Nechcem bagatelizovať, ale pojem vražda nebol na tie pomery ničím výnimočným a vraždy prostitútok tým menej. Nastoliť poriadok v takejto sodómii by nezvládli ani všetci avengeri s Ježišom dokopy. Počul si o policajtoch s prezývkou „Charlies“?
Absolútne nič mi to nehovorí, prečo?
Prostitúcii sa v Londýne darilo ako nikde. A kedy sa najlepšie darí zločinu?
Keď zločin spolupracuje so zákonom?
Presne! Viacerí strážcovia zákona sa tak ochotne stali jeho przniteľmi. Uniformovaní výpalníci vyberali provízie za nerušený chod prevádzky bordelov a nepohrdli ani službami v naturáliách. Niektorí bez hanby plnili úlohu kupliarov.
Pasák ako vedľajší pracovný pomer? Hm, niet divu, že sa vyšetrovania vliekli. Ešte by ma zaujímalo jedno. Rozparovač sa vraj podozrivo dobre vyznal v ľudskej anatómií. Nebol jedným z podozrivých lekár?
Áno, Sir John Williams, prominentný doktor z Walesu. Kráľovná mu dokonca udelila titul baróna. No nič bol Rozparovač lekárom? Názory na vrahove anatomické znalosti a jeho odbornosť sa rôznia. Podľa toho, ako zaobchádzal s telami obetí, až také brilantné neboli. Pracoval rýchlo a doslova v bojových podmienkach, ale chirurgickú precíznosť nedosahoval. Na prácu skúseného lekára, nebodaj chirurga mi to vôbec nesedí.
Možno medik alebo pomocná sila na patológií?
Možno. Medzi podozrivými sa ocitli i pôrodná babica či mäsiar. Môj predpoklad je, že mohlo ísť o niekoho, kto poznal iba základy a mal prístup k ľudským ostatkom. Teraz sa to už nerobí, ale v tej dobe bolo zvykom, že sa vykonávali verejné pitvy. Boli určené študentom medicíny, výtvarného umenia, ale aj širokej verejnosti.
Načo by maliar potreboval chodiť na pitvy?
Maliar natierač asi nie, ale akademický potrebuje poznať stavbu ľudského tela. A to dôkladne. Proporcie, hmotu, tvary, to ako svaly pracujú pod kožou…
Dávid spokojný, že sa mu podarilo nájsť spôsob, akým Eli udržať. Tým sa nám ale paleta podozrivých dosť rozširuje…
A mám ešte jeden dôvod, prečo pochybujem, že vrahom bol lekár. Ješitnosť. Keď si odmyslíme prirodzenú úctu k ľudskému telu aj celého Hippokrata, ak by vraždil lekár, nenechal by sa zahanbiť nedokonalou prácou. Na amatéra to nebolo zlé, a chápem, že verejnosť z toho padala do mdlôb, ale rozstrapkané okraje rán, chyba pri výbere nástroja, väčšina orgánov bola odstránená v podstate tak, ako mu prišla pod ruku, a to zmasakrované telo Mary Jane Kellyovej? To za mňa, naozaj nevyzerá na prácu profesionála.
Možno slabý doktor?
Slabý doktor by sa nepredvádzal svetu takýmto spôsobom. Skôr mi to pripomenulo anatomické cvičenia z prvého semestra. Nuž ale dosť! Trápne príhody z pitevne si dáme inokedy.
Hrozné s tebou. Vždy prestaneš v tom najlepšom.
Nie nie. Presne viem, kam by sme sa dostali.
Kam? zvedavosť mu nedala pokoj.
Ďaleko od témy! A to si nemôžeme… teda nemôžeš dovoliť. uviedla veci na pravú mieru. Zatiaľ si iba na začiatku. Pohľadom uviazla na ciferníku hodín na stene , kde sa snaživý pavúčik márne pokúšal upriasť sieť. Nejdú ti dopredu? opýtala sa naliehavo.
Možno o päť minút. Prečo?
Ešteže tak! Musím bežať. Čítaj! Voláme.
Počkaj! úplne nepripravený z náhlej zmeny situácie vystrelil otázku: Nejaká bonusová rada na záver? Ako som povedala, nepodceňuj detaily! obrátila do seba zvyšnú whisky. Zatiahla zips na kufri, a kým prázdny pohár dotancoval na stole, bola definitívne preč. Dávid, sa nevrlo zahľadel na papierové Himaláje. Zbytok večera si rozhodne predstavoval inak. Iritovane zdvihol ľavé obočie, zhlboka vydýchol čosi sprosté. Chlastať stratilo význam. Vytiahol zo skrine tašku do fitka a miesto celulózy rozhodol sa rozbiť železom.
© Elena Petrová
ISBN 978-80-570-4961-6
Celá debata | RSS tejto debaty