Založ si blog

Kapitola 9: Rozparovačov Modus Operandi

Vonku začalo snežiť. Zamrznuté vločky sa rútili strmhlav k zemi. Inokedy bezstarostne šantiac plachtili povetrím, až kým sa nespojili do veľkých nadýchaných chumáčikov. Dnes sa však nevyspali dobre. Do nálady kociek ľadu v pohári vždy smädného. Mrzuto klepotali po parapete. Každá však iba chvíľočku. Tretie cinknutie bolo odsúdené na kaluž.

Šmykľavé chodníky, zamrznutý dážď, studený vietor. Počasie ako stvorené pre hejterov reumatoídnej artritídy neodradilo Eli od sľúbenej návštevy. Ružovými gumákmi zaparkovala priamo pred dvere číslo problém. Zaklopala. Nik neotváral. Skúsila ešte raz a silnejšie. Bolo zamknuté. Veď predsa boli s Dávidom dohodnutí. Alebo? Skôr ako stihla podľahnúť ženským pochybnostiam a svojej fantázii, objavil sa s dvoma šálkami a vôňou karamelu.

Príjemný dobrý deň želám, ako nám dopadla skúška?

Ahoj. Celkom to šlo. Za B.

A za Á to nešlo? podpichoval Dávid.

Neštvi ma! Som rada, že mám lingvistiku z krku.

Ale no. Pozri, mám pre teba ten karamelový zázrak.

Usmiala sa. Ja mám na výmenu dvakrát presso. Otrčila Dávidovi malú bielo-zelenú tašku.  

Pekná zhoda. Netušíš náhodou, kam som dal kľúče?

Nohavice?

Siahol do zadného vrecka. Mlčky vytiahol kľúče a odomkol. Nech sa páči slečna.

No ja odpadnem! vyhŕkla prekvapene. Dávid vyrobil zo škatúľ whisky nástenku, na ktorú rozvešal podrobné záznamy o jednotlivých obetiach. Sledujem, že sa z teba stáva profesionál.

To neviem. Urobil som to, aby som sa ľahšie zorientoval v prípadoch.

Super! Tak odkiaľ začneme? Eli si pozorne prezerala Dávidov projekt. Chýba ti časová os.

Dobre, tak poďme od začiatku. zasiahol, kým sa pochvala nezmenila na konštruktívnu kritiku. Inak, ešte raz vďaka za materiály. Dosť mi pomohli. Našiel som výrazné zhody medzi prvou štvoricou obetí. Hneď na úvod sa pokúšal na Eli urobiť dojem. Určité podobnosti sú síce medzi všetkými zavraždenými, no u Mary Ann, Annie, Liz a Cathe sú obzvlášť zreteľné. Keď zbadal jej lakonický úsmev, zneistel.

Nenechaj sa vyrušovať. Výborný postreh. Páči sa mi, ako si ich pekne familiárne nazval.

Trdlo! Takže prvé štyri boli vekom aj fasádou dosť podobné. Ročníky 1841 až 1845. Žiadna nemerala viac ako stošesťdesiat centimetrov. Boli plnoštíhlej postavy. Podľa údajov zo spisov boli všetky brunety so svetlými očami, ktoré si aspoň občas privyrábali prostitúciou. Striedavo holdovali alkoholu, Mary Jane nevynímajúc. Ako sa ti to zatiaľ pozdáva?

Spoločné body sú základ. Super. Ešte nejaký postreh na úvod?

Zaujalo ma napríklad to, ako Rozparovač postupoval. Mám pocit, že jednotlivé vraždy na seba navzájom nadväzovali.

Dobre, skús to trochu rozvinúť.

Podľa klasifikácie od Drbohlava ho môžeme označiť za organizovaného sériového vraha. Organizovaný jedná chladnokrvne, premyslene. Celú akciu si vždy detailne naplánuje, od útoku až po nepozorovaný únik. Žiadny afekt. Naopak neorganizovaný vraždí na základe silnej emócie alebo náhleho rozhodnutia, naliehavého popudu. Skrátka pod tlakom emócií, náhle a bez prípravy. Rozparovač postupoval systematicky. Dodržiaval určitý postup. A akoby sa každou ďalšou vraždou zdokonaľoval. Špekulovalo sa síce aj o tom, že páchateľov môže byť viac, no podľa mňa tie vraždy nesú rukopis jednej osoby.

Super, takže sa ti podarilo určiť aj modus operandi?

Spôsob, akým vraždil? Myslím, že áno. Aspoň v hlavných bodoch určite. Rozparovač vyhľadával ženy určitého typu. Brunety nad štyridsať, mierne pri tele. Mohli preň niečo špecifické symbolizovať, niekoho konkrétneho mu pripomínať. Výber zrejme uskutočňoval priamo na ulici na základe vonkajšej charakteristiky. Mary Ann Nicholsová bola v čase vraždy poriadne na mol. Človek omámený alkoholom reaguje pomalšie, čo vrahovi mohlo prísť vhod. Alkohol však nebol prítomný u každej z obetí, preto by som ho za motív nepovažoval.

Súhlasím.

Nech plánoval akokoľvek precízne, úvodná vražda so sebou niesla množstvo rôznych potenciálnych rizík. Podľa všetkého Mary Ann nepredstavovala finálny cieľ a páchateľ vraždil ďalej.

Postupuješ výborne Sherlock. Vraždy mohli byť len prípravou… náhle sa zarazila, aby neprezradila priveľa.

Vraždu Mary Jane Kellyovej?

Nepredbiehajme! Čo si ešte vypozoroval u Nicholsovej?

Myslela si na Mary Jane, však? Určite! našuchoril sa Dávid. Dobre, necháme na neskôr. Späť k prvému prípadu. Mary Ann škrtil. Nasledujúcu tiež, no potom škrtenie zo svojho postupu vypustil. Mohla eventuálne vykrvácať aj z rán na bruchu. Alebo sa mýlim? V každom prípade škrtením jej privodil bezvedomie. Bolesť, podľa súdneho lekára, necítila. Aspoň dúfam, radšej nechcem domýšľať ďalej.

Miesto činu ostalo bez známok zápasu. A ak by trpela, neskonala by predsa s pokojným výrazom na tvári.

Hm, znie to logicky. Rozmýšľam, či to bol zámer. Nechcel, aby trpeli, alebo len potreboval usmrtiť obeť rýchlo a bez komplikácií?

Pokiaľ túžiš, aby ťa chytili priamo pri čine, asi nebudeš vyvolávať zbytočný rozruch…

Veď práve. Vraždil na ulici. Pre týranie by si nevybral verejný priestor.

Bolesť zrejme nebola motívom. Nezabúdajme však, že ich zabil a posmrtne zohavil. Nebol to žiadny ľudomil.

V správe sa uvádza, že vrah musel vynaložiť enormnú silu. Vražedný nástroj, nôž, nebol dostatočne ostrý. Je predpoklad, že sa mu nepodarilo uskutočniť všetko, čo plánoval. Preto znovu útočil už o týždeň. Musel to dokončiť. Nemohol čakať dlhšie. Muselo to byť perfektné. Nepatrné nedokonalosti svedčia o tom, že mu chýbala istota. Napríklad, rezné rany na krku. Spočiatku ich robil viac. Neskôr stačil jediný hlboký rez. Trochu ma znepokojila správa súdneho znalca. Obeť bola najskôr škrtená, potom páchateľ útočil na oblasť brucha a až následne na to ju podrezal. Dúfam že nie preto, že sa prebrala?!

Pokoj. Miesto činu bolo bez známok zápasu. A pamätaj na pokojný výraz tváre obete. Rozhodne nepredpokladám, že sa prebrala. Pri tom ako sa uvoľňuje energia zo svalov, môže telo ešte urobiť niekoľko zášklbov. Ale máš pravdu, že podrezanie hrdla nenasledovalo bezprostredne po škrtení. Akoby prerezanie krčných tepien bolo len akousi poistkou.

Dúfam. Posledná informácia, Mary Ann nechýbal žiadny vnútorný orgán. Ideme ďalej? Eli prikývla. Medzi prvou a druhou vraždou uplynulo osem dní. Rozparovač znovu zaútočil v nasledujúcu sobotu. Ráno okolo pol šiestej. Tým, že predošlú spáchal krátko pred treťou hodinou rannou, považujem tento časový posun z jeho strany za prejav väčšej sebadôvery. O pol šiestej ráno mohlo byť v uliciach predsa len viac ľudí ako o tretej.

A čo ak sa mu proste len nepodarilo skôr nájsť vhodnú obete?

Beriem, ale rozhodol sa a realizoval. Aj keby nešlo priamo o zámer, riziko bolo vyššie. Teraz skúsim popísať niekoľko detailov, ktoré som si všimol v porovnaní s predošlou vraždou. Z otvoreného priestoru ulice sa premiestnil do výklenku dvora obytného domu. Vraždil priamo pod oknami spiacich ľudí. Postupoval sebaisto. Situáciu si neuľahčil ani výberom obete, ktorá bola v čase vraždy úplne triezva. Aj túto najskôr škrtil. Hneď ako zamdlela, usmrtil ju prerezaním tepien na krku. Následne pokračoval v dutine brušnej. Ostrie noža ho tentokrát nesklamalo. Premyslene povyberal, čo zasiahne, čo rozreže, čo si odnesie so sebou. S inštaláciou orgánov okolo tela sa dal až pôsobivú námahu. Muselo to preň znamenať veľa, keď riskoval, že ho pri takej prplavej práci niekto vyruší. Rozparovač si so sebou odniesol, nielen mosadzné prstene, ale aj niektoré z orgánov. Prečo? V Drbohlavovi som našiel sedem fáz vraždy. Lepšie povedané, čo sa odohráva v samotnom vrahovi po čine.  Nadšenie z vypätej situácie rýchlo vyprchá a dostavujú sa stavy smútku až depresie. V šiestej fáze sa píše o trofejizme. Trofejami, odnesenými predmetmi z miesta činu, si vrah pripomína svoj úspech čo najdlhšie a tým spôsobom odďaľuje nepríjemné pocity.

Môžeme uvažovať aj o tom, že si dané predmety uchovával, aby sa k činom mohol neskôr priznať? Samozrejme nie preto, aby skončil na šibenici. Nutkanie ukázať svetu, že on je ten jedinečný, nepolapiteľný génius, muselo byť určite silné.

Jedna z teórií hovorila o tom, že vrah odnesené kusy orgánov mohol zjesť.

Je to možné. Fascinácia krvou bola u Rozparovača evidentná. Uvedomme si, na aké orgány sa zameriaval?

Maternica, močový mechúr, vagína… Žeby ženské?

Áno, i keď sa tam priplietol aj močový mechúr, orgány z dolnej časti brušnej dutiny mohol súhrnne považovať za ženské. Inak, musím oceniť tvoju prácu s odbornou literatúrou.

Čo ti poviem, občas som zakopol o knihu. Keď sme spolu volali, mal som prakticky hotovo. Nevedel som, čo s časom. Videl, že silácke reči idú bez efektu. No dobre, šprtal som. Nechcel som byť za idiota.

To predsa nie si. A vieš, že nemám rada mimikry…

Nie každá to vidí ako ty. Neverila by si koľkokrát stačí predstierať.

Keď ti také stačia.

Ty by si ma aj tak nechcela…

 Do rozpačitého momentu surovo vstúpil Peter. Čaute! Ty si už tu?

Ahoj. Hovorila som ti, že po skúške idem k vám. odpovedala Eli svojmu priateľovi.

Máš vypnutý mobil, tak som myslel, že ste ešte neskončili.

Aha? Prepáč. Asi som zabudla zapnúť. Nie som tu dlho, ešte sme len pri druhej. dodala veselo, i keď videla, že  Peter nie je celkom vo svojej koži.

V pohode, len sme si zvykli po skúške zavolať. Ako si vlastne dopadla, už vieš výsledok?

Béčko, ale lingvistiku by som neopakovala ani za D.

Na víkend ideš domov, alebo ostávaš? Peter sa rozprával s priateľkou akoby Dávid ani nebol prítomný v miestnosti. Na druhej strane ten nemal najmenšiu chuť pripomínať sa, iba mlčky pozoroval situáciu.

Pôjdem domov. Plánujem stihnúť večerný vlak. odpovedala na položenú otázku.

Informácia Petra zjavne upokojila. A čo seminárka? Darí sa vám?

Pozrela na Dávida, aby sa vyjadril, no nereagoval.

Sme na dobrej ceste. odpovedala za neho.

Fajn, tak vás nebudem rušiť. Iba si pobalím veci a padám na sústredenie. Plánoval som ísť až ráno, ale ako vidím, nemá cenu ostávať. Zveziem sa s chalanmi.

Vrátiš sa v nedeľu alebo? Vstala a podišla k Petrovi. Potichu sa opýtala či je všetko v poriadku, ostala však bez odpovede.

Peter si pobalil veci a odišiel. Tlaková vlna zabuchnutých dvier ju vrátila späť. Izbu zaliala trpká pachuť prezumpcie viny.

Takýto je na teba často? ozval sa konečne Dávid.

Práveže nie. Nerozumiem, čo sa stalo.

Žiarli.

Nechápem. Veď ma sám požiadal, aby som ti pomohla.

Možno zmenil názor…

Milujem takéto dusno! Dobre, kašlime na to. Poďme radšej robiť niečo užitočné.

Eli potrebovala prísť na iné myšlienky, preto na chvíľu prevzala iniciatívu nad prípadmi. Spravme si malú rekapituláciu. navrhla. Annie Chapmanovú zavraždili 8. septembra 1888. Tiež sa bude ľahko pamätať, že sa tak stalo na ôsmy deň po útoku na prvú obeť. Interval útokov sa ďalej predlžoval. Nasledujúca vražda bola spáchaná až koncom mesiaca s odstupom dvadsaťjeden dní. V jednotlivých krokoch vrah postupoval veľmi dômyselne, preto je na mieste úvaha o výbere jednotlivých dátumov. Ten nemusel byť náhodný. Bol to predsa plánovač, ktorý chcel mať všetko pod kontrolou.

Perfekcionista? No napriek tomu úvodná nevyšla celkom podľa jeho predstáv. Ten tupý nôž musel napraviť. A to čo najskôr. Možno preto vraždil hneď o týždeň. doplnil Dávid.

Ak vražda Annie Chapmanovej mala byť reparát, podaril sa mu na výbornú. S výsledkom bol evidentne spokojný, čoho dôkazom bola aj dotiahnutá práca s detailmi.

Fajn, ale ak bol taký spokojný, prečo pokračoval ďalej?

Muselo ísť o niečo viac. Viac ako predviesť perfektnú vraždu a nebyť dolapený.

Spáchal brutálnu vraždu v centre mesta, priamo pod oknami bytového domu a nikto o ňom nedokázal poskytnúť akékoľvek svedectvo. Prečo by potreboval zdokonaliť dokonalú vraždu?

Na to musíme prísť. V ďalšom kroku ešte vylepšil techniku usmrtenia.

Myslíš tým, že obete už neškrtil ale rovno podrezal?

Presne. Bolo to rýchlejšie, efektívnejšie, s menším rizikom komplikácií. Pri škrtení mohla obeť zápasiť, dokonca vykĺznuť. I keď si vyberal ženy nižšieho vzrastu a jednu opitú na mol, škrtenie nebolo zárukou úspechu. Nezabúdajme, že jeho teritóriom bola ulica. Keďže sa rozhodol pokračovať, potreboval prísť na spôsob, akým bude obeť v zlomku sekundy mŕtva.

Príčinou smrti ani v úvodných prípadoch nebolo škrtenie. Síce ich vrah hrdúsil, no nakoniec sa vždy poistil nožom. Možno si uvedomil, že ak by ich podrezal ihneď, ušetril by čas aj sily.

Aj preto predpokladám, že nevraždil lekár. Ten by od začiatku vedel, ako čo najrýchlejšie usmrtiť človeka. Dokázal by jedným ťahom preťať krkavicu a vec by bola vybavená. Nezvolil by sa neistú cestu pokusu a omylu a Rozparovač potreboval minimálne dva mordy, aby zistil, že škrtenie môže vynechať. Elizabeth Strideová bola prvá, na ktorej si vyskúšal novú metódu.

A krkavica je?

Krkavica alebo karotída. Najväčšia tepna privádzajúca kyslík do mozgu. Chyť si tu, ale nezatlač. Zľahka sa dotkla Dávidovho krku. Cítiš ako pulzuje?

Stačil by jeden ťah ostrým nožom a? Dávid si priložil prsty na naznačené miesto.

Určite, ak by to nebolo len škrabnutie a dotyčný nebol úplne kyptavý, jedným rezom by to šlo.

Čiže to musela byť hlboká rana.

Určite. Hlavné tepny sú vždy logicky umiestnené hlbšie. Pri preseknutí karotídy mozgu automaticky vypadnú baterky. Je to ako prerezať zdrojový kábel. Bez kyslíku mozog okamžite upadá do bezvedomia. Je to podobné ako pri intenzívnom škrtení, len s tým rozdielom, že tento proces je väčšinou nevratný.

Vidím, že sa vyznáš. Mám si dávať pozor?

Neboj, také by som ti neurobila. Ženy preferujú otravu jedom.

Zlatá. Mám rád tvoj humor. Takže vraždou Elizabeth Stridovej sa dostávame k Double event. K noci, kedy Rozparovač zavraždil až dve ženy. Okrem Liz Stridovej, ktorú podrezal a nechal vykrvácať, zaútočil aj na Catherine Eddowesovú. V prípade Kate sa jednalo o kompletku s nečakaným bonusom. Potom sa odmlčal na viac ako mesiac. Až začiatkom novembra uskutočnil veľké finále. Nerozumiem ale, prečo tak dlho čakal. Vražda Catherine pôsobila ako úspešná generálka. Čo robil celý ten čas? Nenašiel vhodnú obeť? Aké máš vysvetlenie pre stále sa zväčšujúce odstupy medzi vraždami?

Môžeme iba predpokladať. V spoločnosti narastal rozruch. Po dvojnásobnej vražde noviny explodovali. Až vtedy odštartoval ten pravý hon na Rozparovača. Každou vraždou sa zvyšovala šanca na jeho dolapenie. Musel nechať situáciu upokojiť. Odhliadnuc od toho, mediálny a spoločenský záujem si chcel určite vychutnať naplno. Kto vie, možno ani nebol  z Londýna. Prezývali ho: „víkendový vrah,“ pretože vraždil väčšinou počas dní voľna.

Zaujímavá idea.

Navyše Whitechapel v sebe skrýval veľký tromf. Perfektnú únikovú cestu. Okrem labyrintu tmavých uličiek lemujúcich pajzle všetkých zhýralostí, sa v tejto vykričanej štvrti nachádzali najväčšie doky v celom Anglicku. Páchateľ sa tak jednoducho mohol stratiť medzi námorníkmi a prípadné stopy krvi na odeve poľahky splynuli s prostredím.

Ale to vôbec nie je márna úvaha.

Súhlasím, len nechcem byť druhý Dan Brown a variť z vody. Zatiaľ je to len hypotéza. Kľúčové sú fakty. Každý zmysluplný záver potrebuje overené zdroje. Jednotlivé vzťahy medzi faktami formujú súvislosti, ktoré neskôr vedia poskytnúť odpovede na dôležité otázky. Rozhodne nechcem len niečo bezhlavo vyhlásiť a kto nesúhlasí, ten si môže… naštudovať sám. Asi veľa rozprávam čo?

V pohode, počúvam ťa rád. Čo hovoríš, dáva zmysel. Pravda, informácií je veľa a na prvú by bol problém sa zorientovať. Veci nepomáha ani to, že sa nenašli žiadne usvedčujúce dôkazy. Nakoniec, čo očakávať od konca devätnásteho storočia. Daktyloskopia bola v plienkach, o ostatných forenzných metódach ani vidu. Ty sa sústreďuješ na podstatu a popri tom si všímaš detaily. To je asi jediná cesta, ako by sa dalo dopracovať k niečomu hodnotnému. Napríklad, ja som tomu časovému posunu medzi vraždami nevenoval pozornosť. Uvažuješ logicky a celé to má hlavu aj pätu.

Ďakujem. Teším sa, že to tak vnímaš.

Kde sa podela tvoja guráž? Kedysi si neriešila, čo si kto o tebe myslí. To z teba spravil on?

Myslíš tvojho najlepšieho kamaráta?

Môj najlepší kamoš bol škuľavý Cyril, s ktorým som fajčil otcove cigary a prvýkrát videl ženské kozy.

A k tomu ste sa ako dostali? opýtala sa pobavene.

Náročnou systematickou prácou. Zbierali sme zálohované fľaše, aby sme mohli podplatiť Cyrilovho brata.

A ten vám ukázal kozy?

V podstate. Cez leto robil plavčíka a z toho vyplývali určité výhody.

Aha, takže ste chodili špehovať do ženských šatní!

Gentleman neprezrádza detaily, ale boli to dobre investované peniaze.

Dáma sa nepýtala. Inak, myslela som, že ste s Peťom väčší kamaráti.

Veď sme. Všetko v pohode. Poďme sa radšej venovať našim dievčatám…

© Elena Petrová

ISBN    978-80-570-4961-6

Kapitola 24: Gauguinove dievča (2. časť) final

04.06.2023

Dávid bol preč. Bol čas to prijať. Je preč, bol preč. Bol niekedy s ňou? Je to dôležité? Mal na to právo. Očakávania druhých na tom nič nemohli nezmeniť. Ani ženská prirodzenosť patriť niekomu. Milovať, splynúť. Eli konečne pochopila, že jej existencia nezávisí od neho. Možno mal byť v jej živote len na krátky okamih. Spôsobiť náraz, aby zmenila uhol [...]

Kapitola 24: Gauguinove dievča (1. časť)

01.06.2023

„Spomienka na zlo sa rozplynie v dym. Zamat prikryje tŕne, utíši rany nášho svedomia. Sláva má malú cenu, keď sa zle postavený podstavec rúti k zemi pri najjemnejšom zafúknutí. Poctivci ju aj tak nevyhľadávajú. Samota je dobrá. Zabudnutie tak upokojujúce. Keď cítime, že sme zhrešili, túžime po vykúpení a súčasne sa obávame toho neznámeho, čo príde potom.“ [...]

Kapitola 23: Boh, diabol a ja (3. časť)

26.05.2023

Musíš uznať, že toto je čistý satan. Páni, k tomu si sa ako dopracoval? Zazrel som náhodou pri honbe na Horúčavu. Skvelé! Presne tieto som hľadala. Vidíš, stačilo si počkať. Gauguinove metamorfózy. Katalóg výstavy Múzea moderného umenia v New Yorku. Je tu všetko! Davidov nález odmenila nečakane letmým bozkom na líce. No teda?! Čím som si zaslúžil. [...]

pocasie, kupanie, voda, teplo, zlate piesky

Na Zlatých pieskoch v Bratislave našli telo muža bez známok života

17.07.2024 15:08

Presné príčiny a okolnosti udalosti polícia vyšetruje.

Anton Hykisch

Zomrel spoluautor Deklarácie zvrchovanosti Slovenska Anton Hykisch

17.07.2024 15:01

Posledná rozlúčka s ním bude v Bratislave 22. júla.

Ostrovany, rómovia

PS: Zriadenie národnostnej školy v Rakúsoch prehĺbi segregáciu rómskych detí. Rezort školstva sa ohradil

17.07.2024 14:46

Rezort školstva tvrdenia označil ich za nezodpovedné a neúctivé voči národnostným menšinám na Slovensku.

česko, sanitka, záchranár, hasiči, praha

V maďarskej nemocnici vypukol požiar, museli evakuovať 150 ľudí

17.07.2024 14:20

Pri požiari sa nikto nezranil.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 34
Celková čítanosť: 101838x
Priemerná čítanosť článkov: 2995x

Autor blogu