Hnev nie je férový súper. Bičuje, kope, škriabe, reve, podvádza len aby utíšil bolesť. Kráľova žena, žena Gauguinova. Tá cnostná, láskavá, nedotknuteľná predstava ideálu postupom času degradovala. Láska sa stala prekážkou, no ušľachtilý cit nemožno zabiť naraz. Ani úporná snaha potlačiť ho, mu nezabráni, aby sa v nestráženej chvíli dostal nenápadne na […]

Pradova poprava musela na Gauguina silne zapôsobiť, keď mal potrebu vracať sa k nej aj po mnohých rokoch. Zdá sa, akoby s odsúdencom úprimne súcitil. Ten keramický džbán s Gauguinovou hlavou je jasným dôkazom jeho spolupatričnosti. Gauguin sa doslova vcítil do Pradovej kože. Poprava predstavovala jedno veľké divadlo, kde hlavná úloha bola jasne daná. Gauguin prirodzene […]

„A tento Jean Valjean, ktorého spoločnosť utláča a pripravuje o práva na lásku a silu, nie len obrazom dnešného impresionistu. Tým, že mu dávam svoje rysy, máte môj obraz, práve tak ako náš portrét všetkých úbohých obetí spoločnosti, za ktoré sa pomstíme tým, že konáme dobro…“ Eli odomkla hlavný vchod kartou. Nikde nikto, po vrátnikovi […]

„Z inštinktívnej túžby po slobode alebo preto, že nie som spoločenský, som sa nechcel stať členom žiadnej spoločnosti… Chcete vedieť, kto som – moje diela Vám nestačia? Človek súkromný, človek verejný. Moje kresby? Ale kdeže, to sú moje listy, moje tajomstvá…“ Vieš, čo by ma zaujímalo? Ako vyzerala pani Gauguinová? Vidíš aj to, ale keď spomenula […]

„Veľký kráľovský tiger, sám so mnou vo svojej klietke. Nedbalo žiada moje láskanie, dáva mi svojimi fúzami aj tesákmi najavo, že už je láskaniu dosť. Má ma rád. Neodvažujem sa ho biť. Mám strach a on to zneužíva, chtiac-nechtiac trpím jeho opovrhnutie. A tento strach ma robí šťastným. V noci vyhľadáva moja žena moje láskanie, vie, že mám […]

„On a ona sa milovali nežnou láskou. Trvalo to tak dlho, ako to len bolo možné, až do dňa, kedy si menej naivný milenec, unavený chladnúcou vášňou povšimol, že jeho milenka je možno, len hrozné strašidlo. Strašidlá nie sú radi, keď ich opúšťajú.“ PG Gauguinova babička, Flora Tristan y Moscoso pochádzala z urodzenej španielskej rodiny. Aristokratický […]

„Chcete vedieť, kto som: moje diela vám nestačia? I teraz v okamihu, keď píšem, ukazujem iba to, čo skutočne chcem ukázať…“ Na Vianoce roku 1888 prišiel Vincent van Gogh o ucho aj o priateľa. Kedy vlastne spáchal samovraždu? O necelé dva roky neskôr. Aha, lebo ako tu čítam, Gauguin končí svoje rozprávanie o Vincentovi tým, že sa postrelil. […]

„Moje kresby, moje tajomstvá. Človek verejný, človek súkromný.“ Na Gauguina sa pripraviť nedá. S Gauguinom je nutné sa kontaktovať. Neskrotná osobnosť, jedinečný umelec, divoch, bojovník, ktorý aj so zlomenou nohou kráča naplniť svoj stanovený cieľ. Kozmos umenia ponúka hýrivú plejádu hviezd, no málokto vzbudzuje toľko ambivalentných emócií ako práve Eugene […]

Vzťah medzi Vincentom van Goghom a Paulom Gauguinom bol jedinečný. Silní introverti mali veľa spoločného. No zatiaľ čo Vincent hľadal v ľuďoch dobro, Gauguin na dobro nebol zvyknutý a bez váhania využil, čo sa mu ponúkalo. Bol už raz taký. Majster prvého dojmu, večný bojovník s nepriazňou osudu pripravený nenechať si uniknúť žiadnu príležitosť. Bojoval, […]

… „Kľúč môže byť v otázke, ktorú si dnes už niekoľkokrát vyslovil.“ „Asi nerozumiem.“ „Skús porozmýšľať, prečo si Vincent odrezal ucho?“ „Dobre, vyhrala si.“ povedal rezignoval. „Ber koláče, ideme von! Aj tak sa musím zastaviť v tabaku.“ Nasrdený Dávid schytil bundu a kľúče. Eli úchytkom siahla po škatuli s koláčmi […]