Vincent van Gogh Paul_Gauguin

Písmom o sebe každý čosi vypovedá. Či chce alebo nie, vždy zanechá stopu. Ani pri tej najlepšej vôli sa nedá utajiť všetko. Všeobecne platí, čím viac materiálu máš, tým sa vieš o pisateľovi dozvedieť viac…

Podstatnou otázkou ostáva nakoľko je grafológia priekaznou metódou.

Mne sa skôr zdá, že otázkou je či ho chceš usvedčiť.

Nechcem.

Páni, takto na rovinu? Myslel som, že sa aspoň pokúsiš mi to vyvrátiť.

Prečo? Proste nechcem. Čomu by to prospelo? Aby si zástup ignorantov vytiahol z nosa prst a ukázal: To je vrah! To je ten, ktorého meno ani neviem správne prečítať, ale viem, že je horší ako ja? Na chvíľu sa im uľaví a čo potom?

Minimálne si tým prstom aspoň nevyškrabú mozog. smial sa Dávid. Príliš to prežívaš. Ser na druhých. Urob to pre seba. Je to predsa vec, ktorá ťa zaujíma. Strávila sa tým niekoľko rokov a stále ťa to drží. Potrebuješ to dokončiť. Keď budeš mať v rukách výsledok, sama rozhodneš, čo s tým urobíš ďalej. Či ho predhodíš davu, alebo zanesieš Gauguinovi na hrob.

Waw, ten nápad sa mi páči. Pôjdeme na Tahiti?

Gauguina pochovali tam?

Na Markézach.

Super, tam som ešte nebol. Tak čo s tou grafológiou?

Existujú dva typy znakov. Dojmové a merateľné.

Takže zhody, na ktoré sa musíme zamerať sa týkajú len tých merateľných.

To by som nepovedala. Vytrhnuté z kontextu je také zjednodušenie skôr zavádzajúce ako prospešné. Dojmové znaky hovoria o komplexnom výraze písma a s merateľnými by mali byť vo významovej zhode. Iba spojením oboch zložiek, akousi syntézou sa vieme postupne dopracovať k relevantnému výsledku. Oba druhy znakov so sebou musia korešpondovať, musia sa dopĺňať. Ak si odporujú, je niekde chyba.

Vyzeralo to jednoduchšie. Tipoval som, že stačí iba porovnať pár písmen.

Nie je to zložité, len to nemôžeme odfláknuť.

Jasné. Je to síce ďalej a o to horšia cesta. Ja som za skratky. Dávid si nalial pohárik a rezolútne vyhlásil. Ukáž, čo píše pán profesor.

Venuje sa komplexným dojmovým znakom a celkovému výrazu.

Čiže tým menej podstatným. išiel si svoje.

Inak sa začať ani nedá. Aspoň je vidieť, že sa tomu chce venovať dôsledne.

Jediné, čomu by sa chcel dôsledne venovať sú tvoje nohavičky z opačnej strany. A ver mi, že taký dôkladný výskum neprezentoval ani na habilitácii…

A tieto choré fantázie nám ako pomôžu?

Nijako. Sorry. zalial Martellom a preglgol. Daj sem tie listy, pozriem sa na to svojím okom neodborníka.

Nie je problém, možno bude to bude prekvapivo prínosné. Eli chcela upokojiť situáciu, preto mu bez zbytočných rečí podala výber z Gauguinovej korešpondencie a list Jacka Rozparovača známy ako „Dear Boss.“

Zdajú sa byť podobné, ale čo ti ja elév neštudovaný, k tomu môžem povedať? dodal po chvíli prezerajúc si kópie. Situácie, ktorým nevládol, z duše nenávidel. Najradšej by to hneď vzdal.

Eli vycítila jeho nepokoj, preto sa ho pokúsila naviesť na spôsob ako nahliadať na skúmaný materiál. Všimni si napríklad riadkovanie. Či drží líniu, či riadky neupadajú, nevlnia sa alebo sa na konci nezbiehajú. Dôležité sú rozostupy medzi slovami, dodržiavanie okrajov.  Ako je umiestnený text v priestore.  Či je  rozčlenený, alebo je v jednom bloku…

Dávid dal dokumentom druhú šancu. Skúmavým pohľadom prechádzal sprava doľava. Zdá sa, že sa fakt podobajú. prehlásil nad listom Pissarovi. Pozri, kam umiestnil nadpis a dátum. Identické je aj odsadenie textu v prvom riadku za oslovením. Umiestnenie dátumov v pravom hornom rohu je zhodné pre oba listy. Aj zápis dátumov je zhodný. No nemal by byť. Angličania predsa zapisujú dátum inak. Najskôr ide mesiac, až potom deň. Za číslami predsa nedávajú bodku. V liste Dear Boss je dátum zapísaný v podobe kontinentálneho štandardu 25. Sept. 1888.

Máš skvelý pozorovací talent. povzbudila ho Eli, aby pokračoval.

Všimla si si to podčiarkovanie? Je to typickým znakom Gauguinovho rukopisu?

Ukáž. S úprimným záujmom si prezerala Dávidov objav. Podčiarkovanie sa u Gauguina vyskytuje. Nepravidelne, ale pomerne často. Sú listy, kedy nespraví ani čiarku a naopak v niektorých sa nájde hneď niekoľko na jednej strane. Napríklad v zbierke Noa Noa sa nachádza takmer na každej strane. Gauguin nevyužíva len jednoduché, sú miesta kde možno nájsť dvojitú až trojitú linku.

To by sedelo. Pozri, zdá sa mi, alebo je slovo „red“ je podčiarknuté dvomi čiarami. Opakovane podtrhol aj svoj ironický výsmech „ha ha.“ Tam si však očividne vystačil len s jednou čiarou. Dávidovi sa pozorovanie rukopisu napokon zapáčilo. Pozri, zaujímavý je tiež záver. Podpis umiestnil vpravo do dvoch riadkov. Rovnako ako Gauguin v tom liste pre Pissarra. Podpisom sa to ale nekončí. V oboch prípadoch je ešte pridaný text. Opäť zhoda! vykríkol nadšene.

Na začiatku a na konci textu sa autor zvyčajne najviac predvádza. Preto sa grafológ zameriava na prostrednú časť, v ktorej si autor akoby prestane dávať pozor a podiel vlastnej štylizácie sa prirodzene znižuje.

Je vôbec podstatné, čo autor píše v liste? opýtal sa mierne sklamane.

Pre grafologický rozbor nie. Ale pre našu vec, určite áno.

Tak mi daj sekundu, nech si to prečítam. Dávid bol odhodlaný nájsť čosi prelomové a plný odhodlania sa vrhol na list Dear Boss.

Tak ti neviem. Tá jeho angličtina nebola nič moc. Chlapec sa síce snažil, chcel ukázať prevahu. Ale stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že to na Angličana iba hrá. Beriem to ako súčasť jeho hry. Chcel nasrať. Prezentuje sa ako antisystémový hrdina, na ktorého je štátna mašinéria krátka. Očividne sledoval, čo o ňom prinášajú médiá, vysmieva sa polícii. Kvôli tomuto účelu predpokladám vytvoril aj tento list. Svoj výsmech ešte graduje v ironickom zakončení s úctivým pozdravom.

Chcel ukázať výnimočnosť a pritom sa správa ako typický sériový vrah. S vraždou Annie Chapmanovej bol výsostne spokojný. Túžil sa pochváliť, bavil sa na tom, ako polícia tápe. Svoju prevahu im chcel dať pocítiť aj tým úhľadným rukopisom. doplnila.

Hmm. Krasopis mu nemožno uprieť, najmä v prvej polovici listu. Ale dodatok na záver už taký úhľadný nie je.

Zrejme cítil, že si to môže dovoliť.

Škoda, že som tak sprosto odignoroval väčšinu prednášok z kriminológie.

Prečo?

Čo ti poviem? Našlo sa viac lepších dôvodov, prečo tam neísť. Jedno si však pamätám. Pri každej príležitosti nám prízvukovali, že posudok od grafológa na súde neobstojí. Dôkazom je až písmoznalecká analýza.

Som rada, že to spomínaš. Aj keď písmoznalectvo vychádza z grafológie, grafologický rozbor iba prezentuje alebo dopĺňa psychologický profil. Cez grafológiu môžeš rozkódovať vlohy pisateľa k určitej činnosti, no či ich skutočne uplatní je už druhá vec.

V písmoznaleckej analýze porovnávaš konkrétne rukopisy. Je to skôr technická než psychologická záležitosť. Aj keď verím, že na interpretácii záleží a skúsený grafológ k tomu môže pridať zaujímavý bonus.

Zišli by sa mi tvoje skriptá. Pátrala som po metódach, ktoré využíva moderná forenzná veda v oblasti expertízy písma, no žiaľ. Prešla som všetky dostupné kriminológie a našla som len vágne opisy. Preto som sa uspokojila s grafológiou.

Určite by sa našli. Neviem síce či u mňa, ale zoženiem ich.

Super. To by som vážne ocenila. potešila sa a pre istotu sa nepýtala viac. Slovami jej starej mamy: Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.

Myslím že s grafológiou sme nateraz skončili. Nie žeby to nebolo zaujímavé, ale asi nemá veľký zmysel sa motať v laických domnienkach, keď existujú odborné postupy.

Súhlasím, as nie.

Dávid zhrnul zo stola rukopisy a podával ich Eli, keď mu zrak zabrzdil spočinul na slovách: „Z poslednej akcie som si uchoval trochu pravej červenej vo fľaši od zázvorového piva, zhustla však ako lepidlo a tak ju nemôžem použiť. Červený atrament musí postačiť. ha ha“

S akým atramentom? Čo splieta?

Aha. Prepáč. Moja chyba, dala som ti čierno bielu kópiu, aby sme sa prioritne sústredili na štýl písma a jednotlivé znaky. Naklonila sa ponad stôl a zo šuplíka vybrala plnofarebnú verziu listu Dear Boss. Celý list aj s obálkou bol písaný červeným atramentom imitujúci krv.

Waw. Dávida ohromili jasnočervené riadky. Ten si vážne robil srandu! Vražda na papieri! Neuveriteľné! Vieš, čo to znamená? Jeho fetiš po krvi sa týmto definitívne potvrdzuje. Fakt magor! Nie, neboj nejdem tvrdiť, že to bol Gauguin. Aj keď prvé, čo mi v tejto súvislosti napadlo bolo: Krv a sex!

Dávid si znova a znova dôkladne prezeral nezvyčajný dokument. Tá poznámka na záver je výborná: „Nemohol som poslať skôr, pretože som mal ruky od toho prekliateho atramentu. Stále smola. Teraz tvrdia, že som lekár. Ha ha.“

Takže tá trojtýždňová pauza medzi vraždou Annie Chapmanovej a udalosťou Double event bola spôsobená kvôli rukám od atramentu?

Snáď by si mu všetko neveril?

Dávid začal premýšľať v súvislostiach. Prechádzal sa po miestnosti a hľadal záchytné body. Počuj, ale ten Gauguinov obraz ženského torza s červeným predlaktím by do toho opäť kurevsky zapadal.

S prascami v sene? Gauguin na ňom začal pracovať zhruba mesiac po Double event a incidente s listom. Mohol byť inšpirovaný správami z novín.

To síce áno, ale priznáva sa jedine k Pradovi. V Gauguinových zápisoch predsa neexistuje jediná zmienka o Rozparovačovi. Prečo sa tomu aspoň okrajovo nevenoval? Bola to jeho téma! Informácie o Rozparovačovi mal podnosom a on nič?

Človek súkromný, človek verejný.

A zabudla si dodať, že obraz S prascami v sene vytvoril takmer súbežne s finálnou vraždou Mary Jane Kellyovej. Vidíš, ako ľahko to do seba zapadá? Človek súkromný, človek verejný. Chcete vedieť, kto som? Moje diela Vám nestačia? … Moje kresby moje tajomstvá! Je to jasné, potrebujeme skicu k tomu obrazu!

Máš pravdu.

Dávid neváhal a vrhol sa do hľadania na nete. Uf. No, bude to asi oriešok. Ledva som našiel originál. Škoda. Myslel som, že by to mohlo existovať.

Ak si niečo nenašiel na internete, neznamená, že to neexistuje.

Čo navrhuješ?

Iný typ média.

Aha! Takže späť do stredoveku?

Kniha nepustí. Zasmiala sa a položila pred Dávida päť hrubých katalógov. Skús prezrieť registre, ja sa postarám o ďalšiu kopu.

Čo získa ten, kto nájde prvý?

Pusu na líčko?

Prijímam návrh slečna, ale lokáciu bozku vyberiem v prípade výhry sám! dodal.

Dohodnuté!

Si vo výhode. Ty tie knihy poznáš. podal námietku.

Prisahám, že nemám poňatia, kde a či vôbec som tú skicu videla.

Povedzme, že ti verím, ale čo tvoje podvedomie? Čo ak si videla, informácia prešla do suterénu podvedomia a odtiaľ ti teraz nešepkáva, že obraz je práve v jednej z tých, ktoré si si nechala.

A čo ak moje podvedomie chce, aby si vyhral?

Aha?

Ale pokojne si vyber, ktoré chceš. Aj tak vyhrám! prehodila slová do bitky a všetky katalógy postavila pred Dávida.

Spoločne si rozdelili knihy. Môžeme začať. Tri, dva, jedna…

Počkaj! Aký je presný názov toho obrazu? La femme aux Cochons alebo En Pleine Chaleur, teda Horúčava, Žena s prascami alebo S prascami v sene. Nám postačí The heat of the day, Woman with the pigs, keďže všetky knihy, čo tu máme sú v angličtine.

Môžeme?

Môžeme.

Tri dva jedna, Gauguin! Bolo odštartované.

Mám! ozval sa po chvíli Dávid. Nemám. dodal skleslo. Bola to iba zmienka o obraze bez obrázku.

Mám! potešila sa Eli. Nemám. Tiež bez obrázka, ale aspoň vieme, že existuje.

Čiže moja hypotéza bola správna. Myslím, že by som mal za to dostať nejaké bonusové body. Dávid sa pokúsil narušiť jej pozornosť. Obaja však triedili očami slová ako popoluškine holuby hrach od šošovice.

Napäté ticho pretrhol výkrik. Mám! Zaznelo dvojhlasne.

Tak, ako to teraz vyriešime?

Bozk od pása nahor? navrhla neisto.

Dávid nestrácal čas. Naklonil sa k nej. Privrela oči, cítila, že sa Dávid takmer dotklo jej pier. No jemný dotyk motýlích krídel sa vzdialil. Dávid jej venoval bozk na čelo.

Pekný pokus, otec Dávid. pousmiala sa. Bolo to vlastne veľmi milé. Možno ju Dávid chcel iba vyprovokovať, no nik sa nikoho nevrhal. Dôstojní hráči šachu. Nepotrebujú vymlátiť pol šachovnice, aby rozohrali partiu. Momenty nežnosti sú vzácne.

Brutálny výjav štúdie im rýchlo pomohol od rozpakov. Sýta červená uprostred obrazu upútala ako prvého Dávida. Takže toto bol Gauguinov prvý plán? A kde sú tie prasatá? Nevidím žiadne seno či práce na poli. Nahé ženské torzo v rovnakej polohe, ako na oleji. Na predlaktí možno vidieť odtiene bledej naružovelej farby. Koncentrovanú červenú sústredil na plátno, o ktoré akoby sa opierala. Tá vzpriamená poloha ma mätie, nevyzerá to akoby doň krvácala?

Zaujímavá interpretácia. Tá sýta krvavá plocha so začernenými okrajmi pôsobí naozaj znepokojivo. Farba akoby sa skutočne šírila od nej. U Gauguina sa môžeme spoľahnúť aspoň na to, že červená je červená aj v skutočnosti. Ak sa rozhodoval medzi dvoma miestami, kam umiestniť rovnakú farbu, jedno z nich posunul do popredia. Intenzívnejší odtieň, intenzívnejší zážitok. Môžeme uvažovať, čo okrem krvi mohlo zafarbiť to plátno pred torzom ženy. Víno, lesné plody, repa to všetko by poskytovalo odtiene tiahnuce do modrej.

Sila, ale prečo to červené plátno nepoužil aj v origináli? Žeby ho mohlo naozaj prezradiť? Preto nechcel nikomu ukazovať svoje skice a aj jeho priatelia mohli vidieť až hotové diela?

Logiku to má, až na malý detail… Je to predsa úplne šialené!

Šialené alebo zúfalé. Zúfalí ľudia, robia zúfalé činy. To, čo sme na oleji považovali za vnútornosti, kľučky čriev sa vyskytujú aj na skici. Síce v zjednodušenej podobe, ale miesto, ktoré preň vyčlenil, využil na rovnaký účel aj vo finálnom obraze.

Olej visí niekde v súkromnej zbierke, ale tá skica je majetkom Van Goghovho múzea v Amsterdame.

Sľubnejšie na čo? Na prítomnosť ľudskej krvi v obraze?

Dátum by odpovedal vražde Mary Jane Kellyovej. Čerstvá krv ako prímes do farby. Tentokrát už možno vedel, ako ju preniesť bez toho, aby sa úplne zrazila. Nepotreboval jej veľa, iba pár kvapiek ako symbol.

To by bolo geniálne. Mala by si napísať do toho múzea.

Výskumu sa venujú, dokonca využívajú tie najmodernejšie technológie. Myslím, že by to mohli preskúmať priamo u nich.

Super. Nevykašli sa na to!

Nevykašlem, ale najskôr skúšky! Budem musieť premyslieť, ako to zoštylizovať, nech ma nemajú za blázna.

Myslíš väčšieho ako bol Vincent?

Chápem tvoju provokáciu, ale toto už nikdy nehovor! Možno o sebe pochybujeme rovnako, ale ak je z nás dvoch niekto blázon, rozhodne to nie je on!

(koniec 2. časti)

© Elena Petrová

ISBN    978-80-570-4961-6