Vincent van Gogh Paul_Gauguin

„Z inštinktívnej túžby po slobode alebo preto, že nie som spoločenský, som sa nechcel stať členom žiadnej spoločnosti… Chcete vedieť, kto som – moje diela Vám nestačia? Človek súkromný, človek verejný. Moje kresby? Ale kdeže, to sú moje listy, moje tajomstvá…“

Vieš, čo by ma zaujímalo?

Ako vyzerala pani Gauguinová?

Vidíš aj to, ale keď spomenula ten alkohol… Niekde som sem upratal fľašu Martellu?

Google neporadí?

Myslíš lokalizáciu chlastu pomocou GPS?

Skôr som mala na mysli podobu Mette Gauguinovej.

Tak si to rozdeľme. Nájdi Mette a Martell nechaj na mňa. vyhlásil pri dôslednom  prehľadávaní nábytku. Eli obrátila po chvíli telefón k Dávidovi.

Mary Jane Kellyová? nazrel cez plece.

Ach! Ty ma vôbec nepočúvaš?! Mette Gauguinová v čase, kedy ju manžel ešte bezhranične miloval.

Fakt? Neuveriteľné! zarazil sa prehliadajúc si portrét Gauguinovej ženy. Neskutočná podoba!

Bolo by fajn mať k dispozícii viac obrázkov, aby sme vedeli porovnať.*

Nie si ty nejaká náročná? Ale počkaj, tuším som videl nejaké fotografie z miesta činu… dodal ironicky.

Na tomto portréte zobrazil Mette v podobe, v akej mu bola najbližšia, ako ju vnímal krátko po svadbe. Prepožičal jej dokonca pózu, v akej často vídal svoju matku. Sediacu s jemne sklonenou hlavou pri vyšívaním. Snový obraz ideálnej ženy časom vybledol a pokorná hlava poslušnej manželky sa zodvihla.

 „a žena dosiahne úrovne svojho muža. Je po celú dobu svojho bytia tak banálna a zištná ako dav, ak nie ešte viac… Poznám jedného nepriateľa ľudu, ktorého žena nielen nenasledovala, ale ešte k tomu tak vychovala svoje deti, že svojho otca viac nepoznajú. Tento otec v zemi vlkov nikdy nepočul zašepkať do svojho ucha – Drahý otče! … Keď zomrie, ak bude dedičstvo, prihlásia sa.“  

Gauguin o sebe asi dosť rád hovoril v tretej osobe? Nepriateľ ľudu. Cítiš, čo trčí z týchto slov v bažine sebaľútosti? pozrel na Eli očakávajúc okamžitú reakciu. Viem, že nechceš rozvíjať žiadne teórie bez dôkazov, ale pripustime aspoň na desať minút, že Rozparovačom bol Gauguin.

Desať minút. súhlasila.

Nezaváhal a sebaisto sa chopil príležitosti: Gauguinove frustrácie z nedoriešeného vzťahu so ženou narastali. Stratil jediný stabilný bod, ku ktorému sa upínal. Jeho vesmír padol. Obrala ho o práva otca, muža, milenca… To mu rovno mohla vytrhnúť gule, orestovať a zapichnúť ceduľu obedové menu. Spôsobila by mu tým pravdepodobne menej bolesti.

Eli iba v nemom úžase sledovala, ako pracuje mužská spolupatričnosť.

Jasné, že si Gauguin nedokázal priznať chybu. To sa nám chlapom občas stáva. Žiaľ, celé svoje mužské zlyhanie projektoval do nej. Rodina alebo umenie? Dilema, ktorú si stanovil. Cítil, že je bez šance, aby v danom čase udržal obe. Keď pochopil, že umenia sa vzdať nedokáže, mal slovami barbara, takmer vymaľované. Lenže puto s rodinou bolo až príliš silné. Bol to romantik. Neuvedomoval si, že narušenie základov spôsobí nestabilitu. Bez peňazí, bez sociálneho kreditu a za ženou začali chodiť mladí borci z dobre situovaných rodín. Nepotreboval by som viac, aby som chcel niekomu odtrhnúť hlavu. Hovorila si, že voči žene začal byť násilný. Sú dôkazy o fyzických útokoch?

Áno, ale len počas toho vyhroteného pobytu v Dánsku.

Udrel aj deti?

O tom nie je žiadne svedectvo.

Dobre. Takže v hre sú fyzické útoky na ženu. Nemuselo k nim dochádzať pravidelne, ale boli. To je dôležité. Nemal problém udrieť ženu ani napadnúť dospelého chlapa.

Útok na kolegov v banke, alebo na obchodného partnera v Dánsku. doplnila Eli.

Existuje teda dôvodný predpoklad, že mohol byť násilný aj v iných prípadoch.

Áno, ale s tým rozdielom, že zatiaľ čo Rozparovač útočil chladnokrvne, podľa vopred naplánovaného scenára, Gauguinove útoky sa diali v afekte. Možno to bude znieť ako obhajoba, ale Gauguin nechcel nikomu skutočne ublížiť. Iba si nevedel poradiť sám so sebou. Všetky jeho plány krachli. V cudzej krajine, v cudzom dome, odcudzila sa mu i žena. Keď cítil, že to nezvláda, snáď aby fatálne neublížil sebe či inému, zbalil svojich pár vecí a radšej utiekol preč.

Nechcel ublížiť… Keď si to tak vezmeme, ani Rozparovač nechcel svojim obetiam spôsobiť bolesť. Ani na jednom mieste činu sa nenašli žiadne stopy zápasu, ani na jednej z obetí. Podľa súdnych správ mali všetky obete pokojný výraz tváre. Teda, aspoň tie, ktoré tvár mali… Gauguin odišiel, aby svoje útoky na ženu nestupňoval. Ten hnev a frustrácia, nemohli len tak odznieť.

Neverím, že Gauguin by svoju ženu chcel zabiť.

Chcel, nechcel? Napadol ju! Ktovie akoby to dopadlo, keby ostal. Zmietali ním silné emócie. Miloval ju, nenávidel. Dokázal na ňu zaútočiť.

Ale zabiť?

Čo ak chcel zabiť, len určitú časť z nej. Tú, ktorá ho zradila. Tú, ktorá by sa od nej dala fyzicky oddeliť?

A preto zabil niekoho iného?

Dobre. Máme tu teda chlapa, ktorý chcel – nechcel zabiť svoju ženu. Päť obetí, ktoré sa na ňu podobali. Páchateľ útočil na ženské orgány, ktoré si so sebou zvykol aj odniesť. Väčšinou to bola maternica alebo časť vagíny. Inštalácia orgánov ďalej nahráva predpokladu, že sa jednalo o umelca. Vraždy gradovali a poslednej obeti vyrezal z tela srdce. To srdce bude kľúč.

Rozveď to trochu.

Srdce, ako generátor citov. Gauguin explicitne používal slovo srdce v súvislosti s Mette. Vieme, že bola jeho osudovou ženou. Bez nej, bez srdca sa stal Gauguin akousi časovanou bombou. Všetko vyvrcholilo v roku 1888, keď naň s príchodom štyridsiatky doľahla kríza. Zmena k lepšiemu sa nekonala. Prostriedky, aby mohol získať rodinu späť, boli stále v nedohľadne. Sebaľútosť a výčitky, ktoré vkladal do listov mu neuľavili v trápení. Práve naopak. Verejným čítaním osobnej korešpondencie sa len utvrdzoval v tom, že vinná za celú situáciu je práve jeho žena. Opakoval, ako ho obrala o deti. Mary Jane Kellyová sa až nápadne podobala na pani Gauguinovú. Fyziognomicky odpovedala Mette v čase ich sobáša. Mala dvadsaťtri rokov a tvár anjela. Mary Jane Kellyová bola zavraždená približne v rovnakom veku. Mala okolo dvadsaťpäť. A bola jediná z obetí, ktorej vrah vyrezal z tela srdce. Vytrhol jej ho z tela rovnako drastickým spôsobom ako Mette ublížila Gauguinovi. A máme motív!

Máš ešte dve minúty.

Slečne je málo? Tak pridáme. Teatralita útokov by odpovedala umeleckej povahe páchateľa. Nezabúdajme na motivačné činitele krv a sex, ktoré podľa Vincenta van Gogha boli u Gauguina v prevahe. Ďalšie dokázateľné podobnosti medzi Rozparovačom a Gauguinom spočívajú v anatomických zručnostiach. S anatómiou človeka sa mohol stretnúť počas štúdia na Colarossiho akadémii. Sám sa vo svojich pamätiach chvastal, ako sa vyzná, akými rozsiahlymi lekárskymi znalosťami disponuje. Pri popisovaní konkrétnych prípadov by vraj preň nebolo ťažké určiť, akým nástrojom bola rana na tele spôsobená. Čím sa dostávame k vražednej zbrani. V súdnych správach sa uvádza rezná zbraň s dlhou približne sedemnásť centimetrovou čepeľou. Nôž alebo dýka, zbraň vlastná každému námorníkovi. Ideálny prostriedok osobnej ochrany. Poznajúc Gauguinovu minulosť vieme, že sa venoval šermu a zbierku práve takýchto zbraní vlastnil. Takže máme motív a potenciálnu vražednú zbraň. Súdne správy ďalej prezrádzajú, že vrah oplýval značnou fyzickou silou, ktorá sa koncentrovala v hornej polovici trupu. Fyzické znaky odpovedajúce postave námorníka. Silný hrudník, krk a ramená, niekto obratný, so šikovnými nohami, kto je vždy pripravený na útok. Kto pozoruje súpera a vie zaútočiť v ten správny okamih. Podľa výšky obetí mohol byť nižšej postavy, niečo medzi 160 – 170 cm.  Tak, čo ty na to? obrátil sa víťazoslávne k Eli.

Uplynul ti čas.

Moment, ešte bonus. Rozparovač začal vraždiť 31. augusta. Tridsiaty prvý august bol zároveň dátumom narodenia prvého Gauguinovho potomka. Päť detí, päť obetí!

Náhoda?

Ty si snáď tvrdohlavejšia než ja! povzdychol si, no nenechal sa odradiť. V dobrej nálade si konečne spomenul i na to, kam prezieravo upratal fľašu Martelu. Pripijeme si?

Môžeme. Na Rozparovača alebo Na Gauguina?

Na pravdu!

Prosím ťa. Koho dnes zaujíma pravda?

Teba a mňa.

My sme štatisticky bezvýznamná skupina.

Nebuď skeptická. Ľudí by to zaujímalo, len im to musíš trochu priblížiť.

Neviem či ja som akurát tá pravá?

A kto iný? Chceš, aby sa toho chytil nejaký iniciatívny blbec bažiaci po senzácii?

Všetky tie teórie doposiaľ boli účelové. Asi stovka podozrivých padla za obeť rôznym konšpiráciám. Je jednoduché niekoho obviniť. Nakydať špinu a najlepšie na takého, ktorý sa už nemôže brániť. Nechcem byť jedna z takých. Kým nemám v rukách jednoznačný dôkaz, nechcem to posúvať ďalej.

OK. To beriem. A preto si písala FBI?

Prosím?

V materiáloch, ktoré si mi požičala bola založená kópia listu adresovaná istému agentovi Wrayovi.

Christopher Wray je riaditeľom úradu.

Ty sa nezdáš! Napísala si rovno šéfovi FBI?

No áno. Predpokladala som, že špeciálny agent John Douglas, ktorý v roku 1988 zostavoval správu o profile Jacka Rozparovača bude už pravdepodobne na dôchodku. Preto jedna z kópií odišla na Oddelení analýz násilných trestných činov do Pensylvánie a druhá na centrálu do Washingtonu. Uvidíme, kto sa ozve skôr. A či vôbec…

Waw, a ja som si myslel, že si to vzdala. Prečo vlastne čakali tak dlho, kým sa začali tým prípadom zaoberať? Nechceli sa Britom miešať do kapusty?

Jack Rozparovač patril do jurisdikcie britského Scotland Yardu a FBI je vládna organizácia Spojených štátov amerických. Navyše aj keď má v súčasnosti FBI svoje pobočky po celom svete, Federal Bureau of Investigation vznikol až niekedy okolo roku 1908.

Písala si aj na Scotland Yard?

Áno, ale kto som ja? Pochybujem, žeby tomu venovali pozornosť. Každý krok si prechádzam znova a znova. Veci do seba síce zapadajú, má to hlavu, pätu aj súvis, ale bez usvedčujúcich dôkazov to ešte celé môže byť úplne inak.“

Rozumiem. Kde predpokladáš, žeby sa mohli skrývať dôkazy? Jednej z obetí vzal predsa nejaké prstene…

To by mohla byť cesta, ale keď viem, čo sa stalo s Gauguinovým majetkom, silne pochybujem, že by sa našli. Inak, s tými prsteňmi len taká nepodstatná asociácia. Gauguin rád rozdával domorodkám rôzne bezcenné šmuky.

Takže Chapmanovej prstene mohli skončiť až na Tahiti?

Je to možné, ale aj keby nie. Ako ich chceš nájsť?

Pokiaľ sú prstene z hry, ostávajú nám už len orgány.

A tie sa skladujú oveľa horšie.

Tiež si myslím. Naložil ich do liehu? Alebo vysušil?

Bol by tu istý predpoklad, že krv z orgánov primiešal do farby a použil ju do niektorých zo svojich obrazov.

Waw! To je geniálne! Nemé svedectvo vystavené všetkým na očiach.

Chcete vedieť, kto som – moje diela Vám nestačia? Človek súkromný, človek verejný. Moje kresby? Ale kdeže, to sú moje listy, moje tajomstvá…“

Nechcel náhodou prepašovať nejaký zo svojich obrazov do kostola?

Videnie po kázni alebo tiež nazývaný: Súboj Jakuba s anjelom.

Je to o súboji dobra so zlom?

Áno. Odkiaľ vieš?

Teraz budem chvíľu tajomný ja. Neskôr sa k nemu môžeme vrátiť. Myslím, že by stál za podrobnú analýzu.

Určite. zaskočená Dávidovým trefným postrehom, pokúsila sa nadviazať. Možno aj preto, aby zistila koľko toho Dávid vlastne vie. Pozornosť si zaslúžia aj ďalšie diela z toho obdobia napr. Arlesanky tiež Mistrál, Ženy v nemocničnej záhrade alebo Les vieilles filles…

Pomaly, pomaly nestíham googliť.

Pokojne. To všetko sú názvy venované iba jednému obrazu. Teda, dvojici obrazov, ktorá ale vznikla podľa jednej predlohy. Zo spoločného základu, s rovnakým motívom vznikla olejomaľba a neskôr litografia. Škoda, že ich nevidíme na veľkých plátnach. Lepšie by sa nám pozorovali detaily.

Oba si zahrnula aj do práce pre FBI?

Áno. Každý je dôležitý iným spôsobom. Litografia, samozrejme nemôže poslúžiť ako materiál na preukázanie prítomnosti ľudskej krvi, ale všimni si tie tváre.

Dávid sa pokúsil dešifrovať nápovedu: Slečny sa netvária príliš nadšene. Pôsobia skleslo, až depresívne. Tú ponurú atmosféru nezachráni ani záplava žltej… Čo za škvrny sú to to?

Eli namiesto odpovede vyslovila otázku: Tipneš si, kedy Gauguin namaľoval skicu k tomu obrazu?

Asi niekedy v roku 1888, keď na to upozorňuješ. submisívna úloha nebola Dávidovi pochuti. Vieš, že nie som žiadny znalec umenia.

Teraz predsa nejde o Gauguina. Ale o tie štyri ženy.

Aha. Tak neviem, ak by to mali byť obete Jack Rozparovača, štyri boli až po udalosti Double event koncom septembra. Presnejšie posledný septembrový deň.

A predloha k obrazu Les vieilles filles, v preklade aj staré prostitútky, vznikla v októbri 1888.

No vidíš, týmto si mala začať. Dávid odrazu ožil. Keď sa na to pozriem takto… Double event bola špecifická nielen tým, že počas jednej noci zavraždil dve ženy, ale bolo to prvý krát, čo obeti zohavil tvár. Trojuholníkové rezy na lícach, prerezané viečka, odrezaný nos, uši….

Ukáž sem tú litografiu!

Kým litografia odhalila tvár, tvár možno jednej z obetí, olej v sebe ukrýval niekoľko ďalších tajomstiev. Zostava štyroch žien ostala nezmenená, rovnako ponurá bola i nálada. Ani výrazné odtiene všetkých základných farieb neprehlušili tichú bolesť sálajúcu z postáv. Pestrofarebným parkom kráčali ako smútočný sprievod. Plot sýtočervenej farby vyrušoval. Odkazoval na akési prekročenie hraníc. Z prízemného záhonu pri plote vystupovala tajuplná mužská tvár, ktorá však na litografii chýbala. Vypúleným okom pozorovala okoloidúce ženy. Takmer splývala, no výrazné oko, podfarbené červeňou strhávalo na seba pozornosť. Z listov sa postupne vynárali fúzy, čelo, nos… Teoretici umenia pripisujú túto tvár práve autorovi. Nebolo by to po prvýkrát, kedy vložil do svojich diel seba samého. Gauguin na seba preberal rôzne úlohy bájnych, či reálnych hrdinov, zvierat nezľakol sa ani podoby diabla alebo samotného Krista.

Vážne by bolo lepšie, pozrieť sa na to vo väčšom formáte. povedal Dávid žmúriaci naraz do oboch telefónov.

Dalo by sa. Stačí, keď sa dostaneme k nám na katedru.

A kde je problém? zareagoval okamžite.

Prístupové karty mám so sebou, ale čím presvedčíme nášho vrátnika?

Martell mu nedám!

Prečo si myslíš, že chlast je univerzálna priepustka?

A prečo si myslíš, že nie je?

_______________________________________________________

* Skúste uhádnuť, ktorá z dám je manželka Paula Gauguina Mette a ktorá je finálna obeť Jacka Rozparovača Mary Jane Kellyová.

© Elena Petrová

ISBN    978-80-570-4961-6