Vincent van Gogh Paul_Gauguin

Sú rôzne okolnosti, za ktorých prichádzame na svet. Chcení, nechcení, vymodlení či prekliati, v úlohe náhradníka. Predposledný deň v mesiaci marec sa po pôrode neozval detský plač. Chlapček bol mŕtvy.

Uplynul presne rok. Ten istý deň, tá istá matka. Tragédia sa rodine našťastie vyhla. Trauma z narodenia však nie. Život Vincenta van Gogha začal poznačený smrťou. Vincent Willem dostal meno po svojom mŕtvom bratovi.

Láskavý osud ho v tom však nenechal bez pomoci. O niečo neskôr ho obdaroval súrodencom, ktorý bol jeho oddaným spoločníkom. Kým si s Theom vytvorili nezlomné puto, pokúšal sa Vincent uspieť a prekonať životné traumy sám. Tichý introvert s povahou revolucionára sa neuspokojil s chodom vecí, ktoré nepovažoval za správne. Tvrdohlavo kráčal svojou cestou. I za cenu, že bola tŕnistejšia a trvala logicky dlhšie. Vnímavý, citlivý, empatický sa nenechal vmanipulovať tam, kde cítil nesúlad so svojím presvedčením.

Opakovaným pobytom v Londýne naberal životné skúsenosti. Najskôr ako obchodník s umením pre spoločnosť Goupil & Cie, neskôr ako sčítaný mladý muž s rastúcim záujmom o umenie a duchovný rozmer človeka. Londýn priniesol do Vincentovho života i prvé zlomené srdce. Nešťastne sa zamiloval do dcéry svojho domáceho, Uršuly. Po citovom sklamaní sa ešte viac utiahol do seba, no jeho úprimné srdce bolo plné lásky. Túžil byť potrebný a užitočný. Po intenzívnom štúdiu biblie, ktorú prekladal do viacerých jazykov, sa rozhodol nasledovať kroky svojho otca kazateľa. Odhodlaný zasvätiť svoj život novému cieľu, evanjelizácii chudobných, pracoval ako pomocný učiteľ v robotníckej štvrti na okraji Londýna. Vincent myslel srdcom a častokrát i na úkor seba. Preto, keď rodičia na Vianoce roku 1876 zbadali, v akom zúboženom stave sa nachádza ich milovaný syn, jednoducho mu odopreli vrátiť sa späť do Londýna. Zákaz však nesplnil očakávania a Vincent si zakrátko našiel iný kút biedy, kde by mohol byť nápomocný. Ocitol sa tak v nehostinnom uhoľnom kraji francúzsko-belgického pohraničia. Úplne bez prostriedkov ako posledný z najúbohejších spával na stohu slamy, staral sa o chorých, keď mohol čítal, maľoval a bol tomu rád. Nevysvetliteľná askéza iritovala všetkých, ktorým na Vincentovi záležalo. Asi najťažšie to znášal mladší brat Theo. Keď spolu konečne obnovili písomný kontakt, neváhal a talentovaného brata sa pokúšal prinavrátiť svetu umenia. Vedel, cítil, rozumel. Brat, ktorého by si želal každý. Len vďaka nemu si Vincent splnil svoj sen, v ktorom iba zdanlivo neuspel. Theo bol pre Vincenta požehnaním. Ako žiarivý maják dokázal bezpečne vyviesť svojho milovaného brata z vôd tých najtemnejších kríz. Hojivý balzam, životodarná sila, no aj on bol iba človek…

Sebaobetovanie mohlo byť pokojne druhé meno Vincenta van Gogha. V poradí tretím zásadnejším neúspechom v citovej oblasti bol nerovný vzťah s holandskou prostitútkou Clasinou Máriou Hoornikovou zvanou Sien. Kvôli plánovanému sobášu s ňou si pohneval celú svoju rodinu. Žena, ktorá ani napriek úpornej snahe Vincenta nehodlala zmeniť svoj životný štýl, mu pomohla vyriešiť dilemu a ich vzťah rázne ukončila. Napriek tomu, že on už hľadal spoločné miesto pre bývanie a plánoval sa postarať i o dieťa, ktoré nosila pod srdcom.  

Nešťastnému Vincentovi tak neostávalo nič iné, len vyliečiť si zlomené srdce a žiaľ i kvapavku. Sien mu okrem slobody darovala životnú lekciu a kresba s jej podobizňou, patrí k prelomovým počinom Vincentovej tvorby. Kresba, ktorú Vincent vyhotovil v troch prevedeniach dostala názov „Smútok“. Smútok ako nenápadný štartér Vincentovej umeleckej dráhy. Smútok, ktorý bol v ich vzťahu možno silnejšou emóciou ako láska. Vincent ju nechal ísť, no rozhodne na ňu nezanevrel. Opäť tu zohral výraznú úlohu brat Theo, ktorý mu pomohol prekonať náročné obdobie.

Priatelia, blízki. Blízki priatelia. Koľkokrát môžeme zomrieť v mene lásky? A koľkokrát sa znovu zrodiť?

© Elena Petrová

ISBN    978-80-570-4961-6