Ak by si Annie Chapmanová mohla za života dovoliť lekára, jej chorobopis by rozhodne nepatril k najtenším. Trpela tuberkulózou v pokročilom štádiu a vzhľadom na neviazaný životný štýl aj syfilisom. Vraj nepatrila k notorikom, no ak mala zvyšné peniaze, prepila ich. Obľubovala rum. S bývalým manželom Frederickom Chapmanom mali tri deti. Jednoduchý, no dobrý chlap, pracoval ako kočiš. Deti po rozvode ostali žiť u otca. Frederick sa po rozvode staral aj o ňu. Annie dostávala každý týždeň menšiu sumu peňazí. Keď o necelé dva roky zomrel, niesla jeho smrť veľmi ťažko. Vtedy sa jej vzťah k alkoholu zintenzívnil a začala si privyrábať prostitúciou. Jej ďalším partnerom bol istý Edward Stanley. Čítanie o ňom Dávida vrcholne nudilo. Znova sa preto vrátil k svedeckým výpovediam. Jediné, čo stálo za zmienku, bolo handrkovanie o odmene za dolapenie páchateľa. Predseda poroty navrhoval sto libier, ktoré ponúkal poslanec Samuel Montagu a predpokladal, že by sa uvedená cifra mohla ešte zdvojnásobiť. Skúsený koroner jeho optimizmus nezdieľal. Tvrdil, že vláda žiadnu odmenu neodsúhlasí. Mal pravdu. Opäť ostalo iba pri rečiach. V stredu 26. septembra 1888 bolo vyšetrovanie ukončené. Verdikt dopadol rovnako ako v prípade Mary Ann Nicholsovej: „Úkladná vražda spáchaná neznámym páchateľom.“
Obete Jacka Rozparovača zdanlivo nič nespájalo. Možno si občas podali kľučku v zastavárni, letmo sa oproti sebe minuli, za súmraku či objednali pohárik v spoločnej putike. Nepoznali sa osobne. Aj tak ich životy boli utkané akoby jednou niťou na spoločnom plátne. Vzdialené príbuzné v živote i smrti. Elizabeth Strideová a Catherine Eddowesová mali k sebe ešte o čosi bližšie. Zomreli v tú istú noc ako tretia a štvrtá obeť legendárneho zabijaka. Elizabeth krátko pred jednou po polnoci, Kate o necelú hodinu neskôr. Prečo práve ony? Podľa, akých kritérií si vrah vyberal? Tmavovlásky so svetlými očami. Narazil na nich na ulici, alebo sa poznali už dlhšie? Catherine ešte hodinu pred smrťou sedela za mrežami v bezpečí policajnej cely. Spletité otázky nedali Dávidovi pokoj. Detaily prípadu mu vírili hlavou ako piesok počas púštnej búrky. Cigarety sa minuli. Ostal na to sám. V podradnej nádeji siahol po zelenožltej plechovici a nahlas zapremýšľal. Som nadržaný v špinavom Londýne. Tma, syfilis, smrad. Dávida prevalcovali emócie. Do riti! V tomto prostredí to fakt nejde!
Kým sušené lístky dračích pazúrikov z oblasti Ilam čakali na svoju príležitosť, márne sa pokúšal vcítiť do role úchylného bastarda. Svoje úsilie rozhodne nevzdával. Povedzme, že mal chuť si zamrdať a málo času a… Kurva! Niečo mi uniká! Čo ich dopekla spájalo? Veď každá druhá robila šľapku. Neboli ani najmladšie, ani kosť a koža… Elizabeth merala päť stôp dva palce, výška Kate päť stôp rovných. To je na centimetre asi stopäťdesiatpäť. Variaca sa voda rozozvučala čajník. Príšerný zvuk prerušil Dávidov tok myšlienok. Rozčúlený ho surovo zdrapil a rovnako energicky v ňom utopil vajíčko s čajom. Len – lenže pod vriacou sprchou neskončil i telefón. Nepálska pauza osladená kockou adrenalínu priniesla nečakané. Dávid si uvedomil, že podobné si nie sú iba Elizabeth a Catherine. Výška Liz odpovedala výške druhej obete. Rovnaké telesné proporcie zdieľala Mary Ann a Kate. Dávidov postreh sa ukázal byť správny. Vrah si musel zámerne vyberať ženy nižšieho vzrastu. Ani jedna zo štyroch obetí nemerala viac ako stošesťdesiat centimetrov. Ďalšou premennou v Dávidovom hľadáčiku bol vek. Dychtivo listujúc poznámkami objavil, že Mary Ann mala v čase smrti štyridsaťtri rokov, Annie Chapmanová štyridsaťšesť a Elizabeth bola len o rok mladšia. Zdalo sa, akoby Dávid našiel priesvitný koniec lepiacej pásky a príbeh sa začal pomaly odvíjať. Chýbala ešte informácia o Kate. Patrila aj ona do rovnakej skupiny? Prehrabujúc sa papiermi sa mu ten najdôležitejší musel práve teraz niekam zapatrošiť. Nebol na stole, pod stolom, pod posteľou, ani v koši. Isteže, keď ho celý čas zvieral v ruke. Bingo! Kate bola rovesníčka s Annie, druhou zavraždenou. Dávid cítil, ako mu po chrbte prešli zimomriavky. Nemilosrdne ich pritlačil k operadlu. Teraz si nemohol dovoliť žiadne vyrušenie. Rukami podvedome prešiel do vlasov, zaklonený na stoličke ukotvil prsty na zátylku. Aj by si rád zapálil, no nebolo čo. Z dopamínového ošiaľu ho vyrušil až spolubývajúci, ktorý dorazil z víkendu.
Nazdar! Fuj, otvor si okno! Snáď tu nekvasíš od piatku?
Predstav si, konečne som sa pohol z miesta. Vieš, na čo som prišiel? privítal ho nadšene bez ohľadu na záujem.
Netuším.
Všetky tie ženské boli malé. Merali zhodne okolo stopäťdesiatpäť centimetrov plus mínus nejaké drobné. To znamená, že vrah vôbec nemusel byť vysoký, a tým pádom nápadný. Možno to bol obyčajný, priemerný chlapík, ktorý ľahko zapadol do davu. A ešte niečo. Obete neboli žiadne dvadsaťročné pipky, ale zrelé maminy nad štyridsať.
Tak vidíš. Možno chcel podvedome zabiť matku.
Aj to je možnosť. Ale čo ak mu zahýbala žena? Alebo, čo ak chytil nejaké svinstvo od šľapky? Pokoj! povedal akoby sám pre seba. Ako Eli hovorí, hlavne nerobiť predčasné závery.
Pozrimeže aká zmena, už spolu vychádzate?
V pohode. V piatok sa tu zastavila. odpovedal mierne zarazene.
Odkiaľ myslíš, že mám tento arzenál?
Nemysli si, že ti niečo uľahčí.
Je mi to jasné.
Dobre. krátko zhodnotil Peter. Dokončíme neskôr, prišiel som si iba prehodiť veci a padám na tréning.
Nadmieru spokojný Dávid sa ešte chvíľu kochal svojím počinom, potom si odbehol do bufetu pre cigarety a vrátil sa späť k práci, ktorá sa z nudnej povinnosti stávala čoraz zaujímavejším dobrodružstvom. Elizabeth Strideová, dievčenským menom Gustafsdotterová, pochádzala zo severu. Patrila k tomu typu žien, ktoré si vymyslia svoj celoživotný príbeh pri fľaši vína. Prirodzená koketa si ľahko omotala mužov okolo prsta.Rada sa s nimi zahrávala. Napriek veselej a priateľskej povahe sa často dostávala do problémov. Dôvodom bol alkohol. S najstarším remeslom začala pomerne skoro. Polícia ju registrovala ako prostitútku už od roku 1865. O niečo pozdejšie sa vydala za Johna Stridea. Ich desaťročné manželstvo skončilo Johnyho smrťou. V čase Rozparovačových vrážd už nepatrila k najmladším. Sužovalo ju viacero chorôb, pohlavné nevynímajúc. V ústach jej chýbal takmer celý rad zubov. Malichernosťami sa však netrápila a ďalej balamutila chlapom hlavy. Pre každého mala vždy inú verziu. Aj v posledný večer ju videli v spoločnosti viacerých. Jeden z nich ju prečítal pomerne presne, keď na jej adresu zaznelo: Ty by si snáď sľúbila úplne všetko.
Vyšetrovanie vraždy Elizabeth Strideovej mal na starosti koroner známy z predošlých prípadov Wynne E. Baxter. Prvého októbra 1888 sa pred porotu postavil prvý svedok. Willian West, vedúci v tlačiarni na Bernet Street 40. Na tejto adrese sídlil aj Medzinárodný vzdelávací klub robotníkov. West bol jeho členom. Polícii poskytol užitočné informácie o okolnostiach z miesta činu. Telo Elizabeth Strideovej sa našlo vo dvore. Podľa výpovede svedka daným miestom prechádzal asi trištvrte hodiny pred nálezom. Vtedy si všimol iba dokorán otvorenú bránu, inak ho nič zvláštne neupútalo. Brána zvykla byť v noci zatvorená, no ak bol zamknutý hlavný vchod, slúžila ako vstup do klubu. V ten večer sa v klube konala akcia, čo potvrdil aj ďalší svedok. Morris Eagle chcel okolo pol jednej vstúpiť do vnútra hlavným vchodom, no bolo zatvorené. Musel preto použiť bránu a prejsť tmavým dvorom. West polícii prezradil aj to, koľko ľudí sa nachádzalo na večierku. Poskytol tiež pomerne presný popis vnútorných priestorov. Vyšetrovateľa zaujímali najmä miesta, z ktorých bolo možné vidieť do dvora. Pri rekonštrukcii prípadu musel vyšetrovací tím vziať do úvahy viaceré parametre. Iné podmienky panovali počas dňa, iné uprostred noci. Najbližšia pouličná lampa stála príliš ďaleko, aby mohla byť zdrojom svetla pre tmavé zákutie. Na dvor dopadalo iba tlmené svetlo z okien susedných budov. Bezprostredné okolie brány bolo utopené v absolútnej tme. Až ďalej od kamenných múrov bolo možné rozpoznať aspoň obrysy. Túto skutočnosť vrah dokonale využil. Dávidovi sa vybavil prípad Annie Chapmanovej. Aj vtedy sa vraždilo vo dvore, priamo pod oknami bytového domu. Rovnako ako vtedy i teraz mohol vyjsť z budovy neželaný svedok. Vrah znovu riskoval. A opäť viac. Toto nebol dom spiaceho, ale akútna hrozba plná až príliš živej spoločnosti.
Prípad sprevádzalo niekoľko zvláštnych odlišností. Páchateľ svoju obeť podrezal bez predošlého škrtenia a ďalej nepokračoval. Žiadne rozrezávanie tela, žiadna performance. Aký mal motív? Ulica Bernet Street nepatrila k vyhláseným adresám miestnych prostitútok. Chcel iba provokovať, ukázať svoju obratnosť, nadradenosť? Prečo odrazu nepotreboval publikum? Tvrdenie o tom, že vraha ktosi vyrušil, a preto telo Elizabeth Strideovej ďalej nezmrzačil, neobstojí. Nič nenasvedčuje tomu, že nemal situáciu pod kontrolou. Nikto ho ani len náznakom nezaregistroval. Zavraždil a bez stopy unikol. Telo Elizabeth Strideovej objavil až správca klubu Lewis Diemschutz, ktorý prechádzal miestom presne o jednej hodine nad ránom. Nebyť poníka, ktorý sa splašil v záprahu, asi by tadiaľ prešiel bez povšimnutia. Podľa jeho slov vo dvore nebolo vidieť ani na krok. Škrtol zápalkou, no vietor razantne sfúkol slabý plamienok. Diemschutz si však stihol všimnúť, že na zemi ktosi leží. Škrtol teda znovu. V prvom momente si nebol istý, či bezvládne ležiaca žena nie je len opitá. Dlho nepremýšľal a o svojom náleze sa ponáhľal informovať osadenstvo klubu. Vonku sa okamžite zhŕklo niekoľko zvedavcov. Keď posvietili bližšie, prekvapilo ich ohromné množstvo krvi. Nikto sa neodvážil dotknúť tela. Napokon sa jeden z nich odhodlal. Ruky aj tvár mala ešte teplé. Chlapi stáli nad obeťou v nemom úžase. Krvavá mláka sa zväčšovala, smerujúc do odtokového kanála. Jedine správca Diemschutz nestratil duchaprítomnosť a bežal pre policajtov. Napriek pokročilej hodine sa na mieste činu onedlho objavil aj doktor George Baxter Phillips, ktorý nasledujúci deň vykonal pitvu. Svoje nálezy zdokumentoval v správach, ktoré prezentoval počas vyšetrovania. Obeť ležala na ľavom boku, tvárou otočenou k stene, s nohami smerujúc na ulicu. V dlani ľavej ruky, ktorú mala ohnutú v lakti, zvierala škatuľku s pastilkami. Jedna z nich sa našla v odtokovom kanále. Bola vyslovená hypotéza, že vrah mohol obeť požiadať o cukrík, aby odviedol jej pozornosť. Za príčinu smrti lekár označil masívne krvácanie spôsobené prerušením hlavných tepien na krku. Hlboký, čistý rez smerujúci zľava doprava bol spôsobený ostrým nožom s dlhou čepeľou. Doktor Baxter poukázal na pár ďalších detailov, ako napríklad na hodvábnu šatku na krku obete, ktorá bola prerezaná na spodnom okraji. Šatka mohla vrahovi poslúžila ako línia, podľa ktorej viedol nôž. Na tele neboli prítomné žiadne ďalšie poranenia. Zavraždená skonala rýchlo a bezbolestne. Svedčil o tom pokojný výraz tváre, rovnako neboli prítomné žiadne stopy zápasu. Celý scenár od vstupu do dvora po vrahov únik z miesta činu, musel byť realizovaný počas krátkeho okamihu. S prehľadom mu mohlo postačiť pár minút. Podľa odhadu lekára i menej ako päť. Predpokladaný čas smrti bol určený medzi trištvrte a jednou hodinou po polnoci. Elizabeth Strideová bola prvá obeť Jacka Rozparovača, ktorú páchateľ podrezal bez predošlého škrtenia. Očividne spokojný so svojím výkonom sa vybral ďalej. V úvodných hodinách posledného septembrového dňa roku 1888 doviedol vrah známy ako Jack Rozparovač svoj kumšt do dokonalosti.
Zatiaľ čo Elizabeth ticho vydýchla poslednýkrát, o pár blokov západnejšie v Bishopsgate opúšťala policajnú stanicu Catherine Eddowsová. Na rozdiel od svojich predchodkýň nezvykla holdovať alkoholu, no v ten večer to poriadne prehnala. Akoby vedela, že viacej príležitostí nebude. V sobotu večer okolo ôsmej ju strážnik Robinson našiel ležať na ulici. Nebola mŕtva. Bola len taká opitá, že nedokázala vstať. Trvalo takmer hodinu, kým ju spolu s ďalším strážnikom dopravili na policajnú stanicu. Krátko pred polnocou sa jej stav náhle zlepšil. S údermi kostolných zvonov začala pospevovať. Pri vedomí, no ešte stále značne pod parou, spievala čoraz hlasnejšie. Policajti toho mali zakrátko dosť. Čím dôraznejšie ju žiadali, aby prestala, tým bola hlučnejšia. Vyriešili to prozaicky. Formálne ju vyhlásili za triezvu a päť minút pred jednou ju prepustili na slobodu. Nevedomky jej podpísali rozsudok smrti. Neuplynula ani hodina, keď pochôdzkár Edward Watkins našielbrutálne zohavené telo Catherine Eddowesovej. Watkins pri výsluchu zdôraznil, že počas obchôdzky venoval pozornosť obzvlášť tmavým zákutiam a opusteným podchodom, no po celú dobu si nič mimoriadne nevšimol. Samozrejme až do momentu, kedy o trištvrte na dve objavil zohavené telo ženy na Mitre Square. Nenápadným námestím, na ktoré by sa vošlo sotva desať konských povozov, prechádzal pravidelne každých pätnásť minút. Tvrdil, že o pol druhej tam telo ženy ešte určite neležalo. Dvanásť maximálne trinásť minút. Presne toľko času postačilo vrahovi, aby obeť usmrtil, rozrezal a vyňaté orgány nainštaloval okolo tela obete. Okrem dokonale zrealizovaného plánu, pridal čosi čím zaskočil aj skúsených profesionálov.
Obe vraždy boli spáchané v tú istú noc, v tej istej štvrti. No keďže sa vražda Catherine Eddowesovej odohrala v inom okrsku ako vražda Elizabeth Strideovej, bol ku každej z nich pridelený iný vyšetrovací tím. Obhliadku tela Catherine Eddowesovej a aj následnú pitvu vykonal policajný lekár Dr. Frederick Gordon Brown. Keď krátko pred pol treťou dorazil na Mitre Square pri mŕtvej sa už nachádzal inšpektor Collard spolu s lekárom Sequeirom. Žena ležala na chrbte s hlavou otočenou doľava. Ruky boli uložené súbežne s telom dlaňami obrátenými nahor. Príčinou smrti bol extrémne hlboký rez na krku vedený zľava doprava. Svojou hĺbkou dosahoval až k chrbtici. Niet divu, že z tohto miesta vytieklo enormné množstvo krvi. Za hlavou ženy sa nachádzal klobúčik, na krku bola ešte stále uviazaná šatka. Ani v tomto prípade sa nenašli dôkazy svedčiace o zápase s útočníkom. Z výrazu tváre sa to však vyčítať nedalo. Tvár bola zohavená natoľko, že sa len sotva dalo rozoznať, že patrila človeku. Ani brutalita útoku neodradila lekára, aby svoju prácu odviedol dôkladne. Zistil, že v oblasti líc vrah vyrezal akési geometrické obrazce. Dva diagonálne rezy spájajúce sa do cípu vytvorili na každom líci trojuholník visiacej kože. Čepeľou noža prerezal ľavé viečko a špičku nosa kompletne odstránil. Z ďalších nepochopiteľných dôvodov vrah odrezal i lalôčik pravého ucha, ktorý následne ukryl do šiat obete. Nechutné detaily už nedokázali vykoľajiť ani Dávida a správu doktora Browna dočítal do konca. Dozvedel sa, že obeti aj v tomto prípade bolo odobraných niekoľko orgánov. Vrah z tela vyňal pečeň. Sadisticky ju dobodal, no miesto činu neopustila. Stala sa súčasťou svojráznej kompozície nainštalovanej medzi ľavú hornú končatinu a trup. Ľavá oblička spolu s väčšou časťou maternice boli orgánmi, ktoré nebolo možné nikde na mieste činu nájsť. Vrah si ich pravdepodobne odniesol so sebou. Podobnosti v prípadoch sa násobili. Dávid si spomenul na vraždu Mary Jane Kellyovej. Catherine Eddowesová žila posledných sedem rokov s mužom menom John Kelly. Náhodná zhoda mien? Čo ak bol vrahom muž, ktorý nezniesol, že sa z jeho ženy stala prostitútka? Dávid sa prekonával. Zo študenta ignorujúceho prednášky, ktorého deň začínal úderom poludnia, sa razom stal vášnivý čitateľ. Dokázal presedieť celé hodiny nad knihami bez toho, aby vnímal, čo sa navôkol deje. Peter ho častokrát len v tichom úžase pozoroval. Sám bol zvedavý, dokedy mu tento akademický autizmus vydrží.
© Elena Petrová
ISBN 978-80-570-4961-6
Celá debata | RSS tejto debaty