Tridsiateho prvého augusta sa v skorých ranných hodinách na ulici Buck’s Row našlo dobodané telo ženy. Vyšetrovaním vraždy bol poverený koroner pre juhovýchodný Middlesex, Wynne E. Baxter. Čoskoro sa zistilo, že išlo o štyridsaťdvaročnú Mary Ann Nicholsovú. Dotyčnú prišiel do márnice identifikovať otec, Edward Walker. Napriek tomu, že sa už dlhšie nevideli, spoznal ju bez zaváhania. Znamienko na čele poskytlo poslednú bodku. Vydatá matka piatich detí prespávala po nocľahárňach. Už dlhšie žila bez partnera i bez detí. Z rozpadu manželstva často obviňovala svojho muža. Nemohla mu odpustiť, že v čase, keď prekonávala vážnu chorobu, ju začal podvádzať s opatrovateľkou ich detí. William Nichols svoj skutok obhajoval nekontrolovaným pitím svojej manželky.
Alkohol alebo nevera? Čo bolo skôr? Deti po rozchode ostali žiť u otca, ktorý si s milenkou založil novú rodinu. Mary Ann sa tiež pokúšala pohnúť ďalej. Ďalej však nevyhnutne neznamenalo vpred. Smäd a jej záľubu v pekných veciach neuhasili ani finančné suchoty. I v osudnú noc sa chválila novým klobúčikom. Na nocľah síce peniaze nemala, no ťažkú hlavu si z toho nerobila. Vedela, že tých pár drobných zarobí ľahko. Živila sa ako tisíce žien tej doby, príležitostnou prostitúciou. Striedala chudobince a pila. Pila veľa. Možno preto, aby zabudla, možno preto, že v omamnom opojení si zrazu pripadala ako hviezda. Hviezda, ktorá sa nedotýka zeme, ktorá žiari, ku ktorej ľudia aspoň na kradmý okamih vzhliadajú. Wilmottova nocľaháreň, v ktorej sa delila o izbu so štyrmi ďalšími ženami, plnila úlohu jej posledného prechodného bydliska. Popisovali ju ako ženu s jemnými rysmi, ktorá o seba dbá. Na šarme jej neubral ani drobnejší vzrast či šedivý melír, ktorý prerastal hnedými vlasmi čoraz intenzívnejšie. Polly, ako ju občas prezývali, neudržiavala žiaden trvalý vzťah s výnimkou plného pohárika.
Emily Hollandová, bola jednou z posledných, ktorí ju videli nažive. Vypovedala, že priateľku Polly stretla okolo pol tretej nad ránom na rohu ulice Whitechapel Road riadne pod parou. Sotva stála na nohách, no vystatovala sa, že peniaze na nocľah si zarobila už trikrát, no prepila ich. Tomu sa dalo celkom ľahko uveriť, keďže jej pri chôdzi musela asistovať stena.
Dávid našmátral prvý čistý kus papiera, ktorý mu prišiel pod ruku a tupou ceruzou si poznačil základné údaje o obeti: meno, výšku, vek. Do poznámky uviedol „holdovanie alkoholu“. Akoby tušil, že práve tieto kategórie budú kľúčové. Telo Mary Ann Nicholsovej objavil strážnik Neil krátko pred trištvrte na štyri na Buck’s Row. Tvrdil, že keď daným miestom prechádzal pol hodinu pred tým, nič podozrivé si nevšimol. Žena v tej dobe na ulici ešte určite neležala. Jediným zdrojom svetla na okolí bola lampa stojaca na konci ulice. Ideálny lokál pre zločin. Pod nosom všetkých, pred zrakom nikoho. Žiadny ďalší z predvolaných svedkov nespozoroval nič nezvyčajné. Nasledovala správa zo súdnej pitvy a výpoveď obhliadajúceho lekára. Doktor Rees Ralph Llewellyn vypovedal, že prvé, čo si po príchode na miesto činu všimol, boli výrazné devastačné poranenia na tele obete. Rany v oblasti brušnej dutiny boli spôsobené enormnou silou. Páchateľ pravdepodobne použil nôž alebo dýku s dlhou, no nie príliš ostrou čepeľou. Čo sa prejavilo jemným rozstrapkaním okrajov rán. O to väčšia musela byť intenzita a odhodlanie zo strany vraha. Šiestym až siedmym hlbokým rezom vedených zľava doprava dominoval centrálny rez na ľavej strane brucha. Lekár sa domnieval, že hlboké rany boli spôsobené až posmrtne. Neskôr vyjadril o uvedenom tvrdení miernu pochybnosť. Natrhnutý jazyk spolu s modrinami na lícach a čeľusti svedčili o tom, že páchateľ svoju obeť škrtil. Keďže sa na tele ani na mieste činu nenašli žiadne známky zápasu, bolo jasné, že obeť musela prakticky ihneď upadnúť do bezvedomia. Následne potom ju vrah podrezal. Nôž preťal tkanivá a veľké cievy na krku. Čepeľ zastavili až stavce. Vzhľadom na rozsah poranení v tejto oblasti, padol i termín dekapitácia. Akoby sa vrah pokúšal nožom oddeliť hlavu od tela. Keď lekár zaregistroval hrôzou paralyzované pohľady prítomných, dodal: Napriek brutalite tohto činu, obeť s určitosťou netrpela. Dokazuje to pokojný výraz tváre. Intenzívnym škrtením došlo k prerušeniu toku krvi do mozgu a okamžitej strate vedomia. Či už poranenia brušnej dutiny predchádzali rane na krku alebo nie, s istotou môžem vyhlásiť, že obeť žiadnu bolesť necítila. Išlo o rýchly premyslený čin, pri ktorom žena skonala skôr, než si dokázala čokoľvek uvedomiť. Chcel by som ešte dodať, že aj keď zosnulú našli na ulici s doširoka roztiahnutými nohami, k pohlavnému styku nedošlo. Doktor Llewellyn tiež potvrdil, že ani po opakovanej obhliadke tela nezistil, že by obeti chýbal nejaký z vnútorných orgánov. Aj keď sa koronerovi Baxterovi nedala uprieť profesionalita, prioritnou snahou polície bolo prípad hlavne rýchlo uzavrieť. Obeť sa živila prostitúciou a holdovala alkoholu. V čase krátko pred smrťou sa nachádzala v silne podnapitom stave. Uvedené zranenia si pochopiteľne nespôsobila sama, no medzi riadkami záverečnej správy bol zrejmý odkaz na jej neusporiadaný životný štýl akoby náznak spoluviny.
Nečudo, že vrah mal pred políciou výrazný náskok. Okrem nadpriemerných schopností a zmyslu pre detail, bola jeho devízou húževnatosť. Krátko pred vyrieknutím finálneho verdiktu stihol ešte zaznieť návrh na vypísanie odmeny za pomoc pri dolapení páchateľa. Výška bola stanovená na 25 libier. Londýnska smotánka v tom čase ešte nepociťovala výraznejší tlak z bezprostredného ohrozenia, a tak odmenu nepodporila. Násilnú smrť Mary Ann Nicholsovej ukončili stručným prehlásením: „Úkladná vražda. Páchateľ neznámy.“
© Elena Petrová
ISBN 978-80-570-4961-6
Celá debata | RSS tejto debaty